Na Slovensku dnes na sto mladých ľudí pripadá približne 115 seniorov, kým v roku 2003 to bolo len 65. Tento zlomový posun v štruktúre obyvateľstva začne v najbližších desaťročiach naplno doliehať na dôchodky, trh práce aj verejné financie. Odborníci upozorňujú, že bez zásadných úprav systémov ponesú vysokú cenu najmä dnešní tridsiatnici a štyridsiatnici.
Demografické prognózy počítajú s tým, že do roku 2080 ubudne zo Slovenska približne 750-tisíc obyvateľov a v krajine zostane okolo 4,7 milióna ľudí. Populácia súčasne starne, čo znamená menej pracujúcich a viac poberateľov dôchodkov. Tento vývoj už teraz vytvára tlak na verejné financie a naznačuje, že doterajšie nastavenie sociálneho systému nebude dlhodobo udržateľné.
Dôchodky a rozpočet pod tlakom
Riaditeľ kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Viktor Novysedlák odhaduje, že rozhodujúce roky prídu okolo 2035 a 2036. Už dnes podľa neho vidno, ako sa starnutie obyvateľstva premieta do štátneho rozpočtu a do dlhodobých výdavkov. S rastúcim počtom dôchodcov a klesajúcim počtom prispievateľov sa bude problém s financovaním systému postupne prehlbovať.
Súčasný dôchodkový model je priebežný, teda penzie sa vyplácajú z odvodov, ktoré práve odvádzajú ekonomicky aktívni ľudia. Ak sa táto rovnováha naruší, štát musí buď viac vyberať, alebo menej vyplácať. Ekonomický analytik Michal Páleník pripomína, že pri súčasných trendoch si udržanie dôchodkov vyžiada buď dlhší pracovný život, alebo vyššie odvody počas kariéry, prípadne kombináciu oboch prístupov.
Meniaci sa trh práce
Starnutie populácie zároveň mení aj štruktúru pracovnej sily. Silné povojnové ročníky postupne odchádzajú do dôchodku, čo zvyšuje tlak na zamestnávateľov a otvára priestor pre ľudí s novými zručnosťami. Odborníci upozorňujú, že dnešná generácia zamestnancov sa bude musieť počas pracovného života preškoľovať výrazne častejšie než generácia ich rodičov, keďže technológie aj požiadavky pracovného trhu sa menia rýchlym tempom.
Štát sa snaží na tieto zmeny reagovať podporou vzdelávania dospelých. Ministerstvo práce zaradilo medzi národné projekty napríklad programy Zručnosti pre trh práce, Zvyšovanie zručností zamestnancov a Poradenstvo k zamestnaniu. Cieľom je, aby si ľudia mohli zvyšovať kvalifikáciu a prispôsobovať sa novým profesiám namiesto toho, aby z trhu práce vypadli príliš skoro.
Rastúce nároky na zdravotníctvo
Vyšší podiel seniorov neznamená len viac vyplácaných dôchodkov. Spolu s vekom rastie aj počet návštev u lekára, potreba špecializovaných vyšetrení a nákladných liečebných postupov. Zároveň sa zvyšuje dopyt po dlhodobej starostlivosti a po opatrovateľských službách, ktoré sú personálne aj finančne náročné. Systém zdravotnej a sociálnej starostlivosti sa tak postupne dostáva pod podobný tlak ako dôchodkový pilier.
Starnutie obyvateľstva vedie ľudí aj k väčšiemu záujmu o vlastné finančné zabezpečenie. Objavujú sa však nástroje, ktoré nie sú vhodné pre každého. Finančné rozdielové zmluvy patria medzi zložité investičné produkty spojené s vysokým rizikom rýchlych strát pre efekt finančnej páky. U jedného z poskytovateľov končí až 75 percent účtov drobných investorov v strate. Každý by si preto mal veľmi dôkladne zvážiť, či týmto nástrojom rozumie a či si môže dovoliť riziko výrazných finančných prepadov.
Neprehliadnite
Slovensko tak vstupuje do obdobia, keď bude musieť naraz upraviť dôchodkový, pracovný aj sociálny systém. Otázkou už nie je, či zmeny prídu, ale ako rýchlo a v akej podobe sa podarí prijať potrebné reformy. Bez včasných krokov, bez dôrazu na vzdelávanie a bez lepšieho prispôsobenia trhu práce môže byť stret s realitou starnúcej krajiny oveľa bolestivejší, než si dnes mnohí pripúšťajú.
