Slovensko sa v roku 2025 ocitlo v nepriaznivej ekonomickej situácii, keď verejný dlh krajiny zaznamenal najvyšší medzikvartálny nárast v celej Európskej únii. Aktuálne údaje Eurostatu ukázali, že hrubý dlh Slovenska dosiahol počas prvého kvartálu roka úroveň 62,8 % hrubého domáceho produktu (HDP), čím prekročil hornú hranicu maastrichtského kritéria, ktorá je stanovená na 60 % HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť varuje, že situácia je vážna a vyžaduje okamžité riešenia, ak sa má zamedziť prudkému rastu dlhu v nasledujúcich rokoch.
Zadlžovanie v rekordnom tempe
Rýchlemu rastu verejného dlhu napomohli viaceré faktory, vrátane vysokých rozpočtových deficitov z minulosti, spomaľovania ekonomiky a rastúcich nákladov na správu dlhu pre vyššie úrokové sadzby. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) navyše v prvej polovici roka požičala až 8,6 miliardy eur z celoročne plánovaných 12 miliárd. Rezervy si tak vytvorila s cieľom pripraviť sa na možnú nepriaznivú ekonomickú budúcnosť, tento krok však výrazne prispel k prehĺbeniu celkového dlhu.
Napriek alarmujúcemu nárastu výška dlhu Slovenska stále zostáva pod priemerom eurozóny, ktorý je na úrovni 88 %, a EÚ, kde dosahuje takmer 82 %. Slovensko však čelí problémom, ktoré môžu jeho pozíciu v budúcnosti zhoršiť. Ak by dlh pokračoval v súčasnom tempe rastu, do roku 2029 by mohol prekročiť hranicu 75 % HDP.
Priestor na zvyšovanie daní je vyčerpaný
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že slovenská vláda už vyčerpala prakticky celý priestor na zvyšovanie daní. Súčasné daňové zaťaženie je najvyššie za posledných 25 rokov, čo komplikuje ďalšie opatrenia v oblasti príjmov štátneho rozpočtu. Kľúčovým riešením by tak namiesto zvyšovania daní malo byť efektívnejšie nakladanie s verejnými financiami a znižovanie výdavkov štátu.
Minister financií Ladislav Kamenický oznámil plán prijať opatrenia za viac ako dve miliardy eur, čím by sa dosiahlo zásadné ozdravenie verejných financií. Tieto kroky by mali zahŕňať úspory vo verejnej správe aj výraznejšie zníženie neproduktívnych výdavkov. Cieľom je zastaviť rast deficitu do roku 2028 a postupne znižovať verejný dlh.
Konsolidácia je nevyhnutná
Do roku 2027 plánuje vláda ušetriť celkovo 3,5 miliardy eur, pričom už v budúcom roku by mala konsolidácia priniesť úsporu vo výške 1,7 miliardy eur. Aj napriek avizovanému šetreniu však vláda plánuje výdavky v niektorých oblastiach zvyšovať. Konkrétne sa hovorí o 700 miliónoch eur, ktoré budú vyčlenené na zvýšenie platov učiteľov. Okrem toho sa zvažuje aj reforma dane z nehnuteľností, ktorá by mala posilniť rozpočty samospráv.
Napriek istým skeptickým hlasom opozície, vláda trvá na tom, že komplexná konsolidácia verejných financií je nevyhnutná pre obnovenie dôvery trhov aj občanov. Ak sa podarí znížiť deficit na 3,5 % HDP do roku 2027, výrazne sa uľahčí situácia pre ďalšiu vládu, ktorá bude musieť pokračovať v konsolidačných opatreniach.
