Slovenská ekonomika stojí pred náročnými rokmi. Podľa najnovšej analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) budú verejné financie čeliť prudkému rastu deficitov a rekordnému zadlžovaniu. Bez zavedenia okamžitých a účinných konsolidačných krokov sa podľa expertov situácia výrazne zhorší už do konca aktuálneho desaťročia.
Slovensku hrozia rekordné deficity a dlh nad 100 miliárd eur
Rozpočtová rada vo svojej prognóze varuje pred postupným zvyšovaním deficitu, ktorý by do roku 2029 mohol presiahnuť hranicu 6 % hrubého domáceho produktu (HDP). V absolútnom vyjadrení by tak Slovensko čelilo ročnému schodku približne 10 miliárd eur. Zároveň by sa hrubý verejný dlh Slovenska už v roku 2027 prvýkrát v histórii vyšplhal nad symbolickú hranicu 100 miliárd eur, čím by sa ku koncu dekády priblížil k alarmujúcim 75 % HDP.
Za tento výrazne nepriaznivý posun môže najmä spomalenie ekonomického rastu a pokles efektivity výberu daní, ktorý vyvoláva menší prílev verejných príjmov. Dodatočné ťažkosti spôsobí plánovaný výrazný nárast verejných výdavkov, obzvlášť rekonštrukcie nemocničnej siete po celom Slovensku a postupná valorizácia platov zamestnancov vo vzdelávaní. Kritický moment má podľa expertov nastať po roku 2026, keď väčšina týchto opatrení začne výrazne ovplyvňovať štátnu kasu.
Naliehavá potreba reformných opatrení na stabilizáciu verejných financií
Rozpočtová rada tvrdí, že bez zásadných a okamžitých opatrení je Slovensko vystavené reálnemu riziku vážnych fiškálnych problémov. Zásadným problémom je očakávané skončenie platnosti viacerých dočasných daňových opatrení a zvýšenie nákladov na štátne úroky v roku 2028. Analytici tiež upozorňujú na pokračujúci rast štrukturálneho deficitu, ktorý zohľadňuje stav verejných financií očistený od ekonomických cyklov. Tento rozhodujúci ukazovateľ sa podľa prognóz RRZ môže do roku 2029 zvýšiť až na úroveň 5,9 % HDP.
Na zvrátenie tohto negatívneho scenára rozpočtová rada navrhuje súbor rozsiahlych konsolidačných reforiem. Už v roku 2026 by vláda mala pristúpiť k opatreniam v objeme približne 2 miliárd eur (čo predstavuje približne 1,4 % HDP), pričom v roku 2028 by mali nasledovať dodatočné zásahy vo výške ďalších 1,8 miliardy eur (1,2 % HDP). Bez týchto systémových zmien sa totiž dlh krajiny môže dlhodobo pohybovať výrazne nad hranicou zákonnej dlhovej brzdy.
Fiškálna nestabilita môže ohroziť základné funkcie štátu
V prípade, že vláda nebude schopná implementovať navrhované reformné kroky, rozpočtová rada odhaduje, že čisté zadlženie Slovenska sa do konca dekády zvýši až na 68,7 % ročného HDP. Celkový hrubý dlh by v tomto prípade smeroval ešte vyššie, k spomínanej hranici 75 % HDP. To by znamenalo nielen vážne narušenie maastrichtských kritérií (60 % HDP), ale aj prekročenie súčasných slovenských zákonných obmedzení dlhovej brzdy až o 24,8 percentuálneho bodu.
Rozpočtová rada preto intenzívne apeluje na skorú a dôslednú fiskálnu konsolidáciu. Podľa odborníkov je potrebné uvoľniť dostatočný politický priestor na účinné zásahy pred dodatočným komplikovaním situácie zo strany trhov. Neschopnosť konať by podľa expertov v konečnom dôsledku viedla k vážnemu narušeniu schopnosti Slovenska financovať základnú prevádzku štátu, zabezpečovať strategické investície a podporovať hospodársky rast.
Zásadná zmena prístupu k hospodáreniu štátu a odvážne reformy sú tak podľa RRZ nielen žiaduce, ale aj nevyhnutné. Bez rýchleho prijatia týchto opatrení by mohla byť vážne ohrozená budúcnosť slovenského hospodárstva a schopnosť štátu efektívne zvládnuť výzvy nasledujúcich rokov.
