Slovenské verejné financie sa nachádzajú v zložitom postavení, ktoré vyvoláva obavy zo schopnosti štátu udržať rozpočtovú stabilitu. S deficitom na úrovni 5,5 percenta hrubého domáceho produktu a verejným dlhom 59,7 percenta HDP sa Slovensko radí medzi najzadlženejšie krajiny Európskej únie. Prekročilo tak hranice stanovené Paktom stability, čo naznačuje potrebu zásadných opatrení. Napriek úsiliu o úsporné kroky vo vybraných rezortoch sú výdavky štátu naďalej vyššie ako jeho príjmy.
Slovensko čelí prehlbujúcemu sa deficitu
Podľa informácií Ministerstva financií Slovensko v minulom roku vykázalo deficit v hodnote 7,16 miliardy eur, pričom to predstavuje mierne zhoršenie oproti predchádzajúcemu obdobiu. Príjmy štátu dosiahli len 42 percent HDP, kým výdavky stúpli na 47,5 percenta. Táto nerovnováha len zvýrazňuje nemožnosť efektívne riadiť rozpočtové hospodárenie. Výrazný nárast cien energií a rastúce úroky z verejných dlhov prehlbujú tlak na štátny rozpočet, čo obmedzuje financovanie iných prorastových projektov.
Dlhodobým problémom zostáva absencia systémových reforiem a stratégie na optimalizáciu štátnych výdavkov. Po pandemickom období, ktoré prinieslo značné kompenzácie a výdavkové programy, sa financovanie naďalej drží na vysokých úrovniach. Ekonomickí analytici varujú, že bez zásadnej revízie sociálnych výdavkov a zmien v systéme odvodov môžu verejné financie dosiahnuť kritický bod už v priebehu niekoľkých rokov. Slovensko tak stojí pred zložitou dilemou medzi podporou ekonomickej stability a nevyhnutnosťou konsolidácie verejných financií.
Česko je pozitívnou výnimkou
Kým Slovensko zápasí s prehlbujúcim sa deficitom, Česká republika ukazuje opačný prístup k hospodáreniu. Schodok českého rozpočtu klesol z úrovne 3,7 percenta v minulom roku na súčasné dve percentá HDP. Český verejný dlh zostal stabilný na bezpečnej úrovni 43,3 percenta HDP. To bolo dosiahnuté prostredníctvom efektívnejších opatrení, ako je optimalizácia výberu daní, obmedzenie rastu verejného sektora a precízne prispôsobenie dotačných programov.
Tieto kroky viedli k stabilizácii rozpočtu krajiny bez nutnosti zavedenia tvrdých úsporných opatrení, pričom podporili dôveru investorov aj priaznivé trhové podmienky. Český prístup potvrdzuje, že zodpovedné hospodárenie môže prispieť k dlhodobej stabilite bez negatívneho dopadu na ekonomický rast, čo je práve problémom, s ktorým sa Slovensko nevie vysporiadať. Táto situácia poukazuje na rozdiely v prioritách a efektivite medzi susednými krajinami v regióne.
Európa zaťažená narastajúcimi dlhmi
Celkovo sa v prípade krajín Európskej únie verejný dlh vyšplhal na 80,7 percenta HDP, čo odráža globálne výzvy, ktorým región čelí. Hoci niektoré štáty dosahujú pokrok v znižovaní deficitov, vysoké náklady na energie, úroky z dlhov a nárast výdavkov na obranu spomaľujú tempo konsolidácií. Fiškálna disciplína zostáva v mnohých krajinách nedostatočná, pričom až sedemnásť krajín únie tento rok prekročilo dohodnuté fiškálne limity.
Odborníci upozorňujú, že rast zadlženia by mohol viesť k sprísneniu rozpočtových pravidiel na úrovni celej únie, čo by mohlo výraznejšie obmedziť rozvojové investície. Zároveň sa ukazuje, že dlhodobá stabilita si vyžaduje nielen konsolidáciu, ale aj nové reformy a modernizáciu rozpočtového procesu. Slovensko však stále zaostáva za väčšinou krajín v eurozóne v nastavovaní týchto priorít.
