Slovensko čelí vážnym výzvam v oblasti verejných financií. Do roku 2026 je potrebné vykonať konsolidáciu v hodnote 1,8 miliardy eur na dosiahnutie predpokladaného deficitu vo výške 3,7 % HDP. Tento krok však predstavuje len časť riešenia prehlbujúcej sa ekonomickej neistoty. Problémy, ktoré stoja pred vládou, si vyžadujú komplexné systematické zmeny.
Rozpočtové problémy a výzvy s deficitom
Napriek doposiaľ prijatým opatreniam, ktoré viedli k zníženiu deficitu o 1,4 miliardy eur, rozpočtová situácia Slovenska naďalej zostáva riziková. Predpokladá sa, že deficit v nasledujúcom roku mierne prekročí plánovaných 4,7 % HDP a dosiahne úroveň 4,8 %. Tento rozdiel, hoci na prvý pohľad nepatrný, znamená ďalšie stovky miliónov eur nepokrytých rozpočtových výdavkov, čo ešte viac prehlbuje finančný tlak na vládne rozhodovania.
Jedným z najvýraznejších problémov verejných financií sú energetické dotácie, ktoré vláda poskytuje na pokrytie cien plynu a tepla. Pokračovanie tohto systému podpory by do rokov 2026-2027 vyústilo do dodatočných výdavkov vo výške jednej miliardy eur. To by mohlo viesť buď k zvýšeniu daňového zaťaženia, masívnym škrtom vo verejných výdavkoch, alebo k obmedzeniu podpory iných kľúčových sektorov. Slovensko sa tak ocitá pred dilemou, ako nájsť rovnováhu medzi ochranou sociálne najslabších a zabezpečením finančnej stability.
Negatívne dopady na podnikateľov a domácnosti
Vysoké dane a odvody už dnes radia podnikateľské prostredie na Slovensku medzi najnáročnejšie v regióne. Akékoľvek ďalšie zvýšenie daňového zaťaženia by mohlo viesť k výraznému zhoršeniu podmienok pre firmy, čo by mohlo zapríčiniť ich odchod za hranice, slabnutie domáceho trhu a vyššiu nezamestnanosť. Okrem toho by slabé verejné investície mohli zhoršiť podnikateľské prostredie ešte viac a narušiť ekonomickú stabilitu.
Domácnosti tiež zápasia s dôsledkami ekonomickej situácie, hoci inflácia klesla na úroveň 4 %. Ceny potravín a energií naďalej zostávajú vysoké, čo spôsobuje finančné zaťaženie mnohým rodinám. Ak by vláda pristúpila k úplnému zrušeniu energetických dotácií alebo k výraznému obmedzeniu sociálnych dávok, riziko sociálnych problémov by sa mohlo dramaticky zvýšiť. Zníženie kvality života by ešte viac prehĺbilo už existujúce rozdiely medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva.
Kritická potreba systémových zmien
Pred vládou stoja zložité rozhodnutia, ktoré musia spájať šetrenie so stratégiou na rozvoj. Samotné zvyšovanie daní alebo škrty vo verejných výdavkoch by mohli mať negatívne dôsledky najmä pre zraniteľné skupiny obyvateľstva, čo zvýrazňuje potrebu hľadať širšie koncepčné riešenia. Odborníci čoraz hlasnejšie volajú po systémových reformách, ktoré by mohli stabilizovať verejné financie bez ďalšieho prehlbovania sociálnych rozdielov.
Nesprávne nastavené opatrenia hrozia zosilnením súčasnej krízy, preto musí byť politický a odborný prístup obozretný a otvorený aj neštandardným riešeniam. Slovensko má stále možnosť vyhnúť sa hlbokej hospodárskej a sociálnej kríze, ale tento cieľ si vyžaduje presné, plánované kroky, ktoré dokážu vyvážiť potrebu šetrenia a investovania do budúcnosti.
