Slovensko je pod výrazným tlakom konsolidácie verejných financií. Podľa najnovšej správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), slovenská vláda do konca roka 2026 potrebuje prijať konsolidačné opatrenia vo výške približne 1,8 miliardy eur, aby splnila svoj cieľ deficitu verejných financií na úrovni 3,7 % HDP. Ak tieto opatrenia neprijme, hrozí krajine ďalšie zvýšenie schodku v rozpočte a rast celkového zadlženia.
Vysoké ceny energií tlačia na rozpočet
Jedným z hlavných rizík pre štátny rozpočet zostáva pokračovanie verejnej podpory cien energií pre domácnosti a firmy. Podľa odhadov RRZ, ak by štát pokračoval s podobnými opatreniami kontroly cien zemného plynu a tepla v rokoch 2026 až 2027, finančné zaťaženie rozpočtu by stúplo o ďalšiu miliardu eur. Bez adekvátneho kompenzačného šetrenia alebo iných opatrení by tak podľa analytikov hrozil ďalší nárast deficitu.
Riešenie tejto otázky však nie je jednoduché. Ak by vláda ďalšiu podporu energií zastavila alebo výrazne obmedzila, domácnosti by čelili podstatne vyšším účtom a výraznému zhoršeniu ich finančnej situácie. To by mohlo viesť k zvýšenej sociálnej neistote a nespokojnosti vo verejnosti, keďže občania už dnes cítia zaťaženie vysokou infláciou a rastúcimi cenami potravín a základných služieb.
Firmy a domácnosti sú na hrane
Situácia firiem a podnikateľského sektoru je rovnako zložitá. Slovenské firmy znášajú jedno z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení v regióne strednej Európy. Potenciálne zvyšovanie daní, ako súčasť konsolidačných opatrení, by mohlo viesť k zhoršeniu konkurencieschopnosti Slovenska a potenciálnemu odlivu kapitálu a podnikov za hranice krajiny, čo by ďalej oslabilo jej ekonomiku.
Analityci tiež upozorňujú, že aj domácnosti čelia znepokojivej finančnej realite. Inflácia síce vo februári stagnovala na úrovni zhruba 4 %, no náklady na základné tovary a služby ostávajú vysoké a spôsobujú značné problémy v rodinných rozpočtoch. Ak by vláda svoj rozpočet konsolidovala prostredníctvom zníženia sociálnych dávok alebo ďalšieho zvýšenia daňového zaťaženia, mohlo by to viesť k ďalšiemu poklesu životnej úrovne najviac ohrozených skupín obyvateľov.
Vláda musí zvažovať dôsledky
Konsolidácia verejných financií zostáva preto kľúčovou otázkou pre ďalšie roky. Napriek tomu, že sa už v súčasnom roku slovenskému štátu podarilo ušetriť približne 1,4 miliardy eur, odborníci to nepovažujú za dostatočné riešenie pre dlhodobú stabilitu krajiny. Už budúcoročný deficit sa totiž odhaduje na približne 4,8 % HDP, čo je mierne vyššie, než vláda pôvodne plánovala. Tento rozdiel, zdanlivo malý, však v praxi znamená dodatočné náklady vo výške niekoľkých stoviek miliónov eur.
Pri rozhodovaní o budúcnosti energetických dotácií či ďalších úsporách preto musí kabinet starostlivo zohľadniť krátkodobé ekonomické a sociálne dôsledky na občanov aj firmy. Ak totiž zvolí zle premyslené riešenia, môže čeliť vážnym ekonomickým problémom, ktoré by v konečnom dôsledku ublížili širokým skupinám obyvateľstva omnoho viac, ako včasné zavedenie rozumných a premyslených úsporných opatrení.
