Na Slovensku výrazne stúpol počet pacientov s Alzheimerovou chorobou. Všeobecná zdravotná poisťovňa uvádza, že od roku 2018 došlo k nárastu o takmer 25 percent.
Diagnostika Alzheimerovej choroby stále predstavuje výzvu
Alzheimerova choroba zostáva jednou z najzávažnejších neurodegeneratívnych diagnóz, pričom tvorí 60 až 70 percent všetkých prípadov demencie. Napriek tomu stále pretrvávajú problémy s diagnostikou. Podľa údajov poisťovní je na Slovensku evidovaných menej ako 50-tisíc pacientov, čo naznačuje podstatne vyšší počet nediagnostikovaných prípadov alebo nesprávne stanovených diagnóz.
Syndróm demencie, za ktorým môže stáť viacero ochorení alebo stavov, predstavuje významnú výzvu pre zdravotníkov. Diferenciálna diagnostika zohráva kľúčovú úlohu, keďže niektoré príčiny symptómov, ako ťažká depresia, nedostatok vitamínov, alebo vedľajšie účinky liekov, je možné zvrátiť liečbou. Správne rozlíšenie príčiny tak môže výrazne podporiť kvalitu života pacienta.
Choroba má závažné dopady na pacienta aj rodinu
Alzheimerova choroba sa prejavuje postupne. Najskôr sa objavujú jemné problémy s pamäťou, ako zabúdanie nedávnych udalostí, hľadanie slov či strácanie vecí. Neskoršie štádiá však zasahujú do základných schopností človeka orientovať sa, rozhodovať či vykonávať bežné denné činnosti. V najpokročilejších fázach ochorenia sú pacienti závislí na neustálej pomoci okolia.
Následky choroby však idú nad rámec samotného pacienta. Dopad má aj na jeho blízkych, ktorí musia prispôsobiť svoje životy neustálej starostlivosti. Kľúčovú pomoc poskytuje medicínska liečba, no rovnako dôležité sú sociálna podpora, kognitívna stimulácia a vytváranie bezpečného prostredia. Podpora rodiny a odborníkov môže výrazne ovplyvniť kvalitu života tak pacienta, ako aj jeho najbližších.
Ochorenie najčastejšie postihuje seniorov a častejšie ženy
Podľa štatistík VšZP je Alzheimerova choroba najčastejšie diagnostikovaná u osôb nad 80 rokov, pričom ohrozené sú najmä ženy. Tieto tvoria až tri štvrtiny evidovaných prípadov. Starnutie populácie na Slovensku tak zvyšuje riziko nárastu počtu pacientov, ktorí budú potrebovať špecializovanú liečbu a starostlivosť.
Medicínske pokroky zatiaľ nedokázali priniesť definitívny liek, avšak odborníci zdôrazňujú význam prevencie a včasnej diagnostiky. Medzi rizikové faktory patrí vek, genetika, ale aj životný štýl, vysoký krvný tlak, cukrovka či nedostatok duševnej a fyzickej aktivity. Ich kontrola môže znížiť riziko vzniku ochorenia alebo spomaliť jeho progresiu.
