Slovenský dôchodkový systém čelí narastajúcemu finančnému tlaku spôsobenému kombináciou rastúcich výdavkov na penzie a výrazným zrýchľovaním starnutia obyvateľstva. Medziročný nárast výdavkov na starobné, predčasné a rodičovské penzie vrátane 13. dôchodku dosiahol približne 25 %. Výdavky na penzie tak stúpli na úroveň 8,9 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je o takmer dva percentuálne body viac oproti tomu, čo by aktuálne zodpovedalo štruktúre populácie.
Rapídne starnutie obyvateľstva zužuje ekonomické možnosti Slovenska
Záťaž dôchodkového systému je spôsobená rapídnym úbytkom obyvateľstva v produktívnom veku. Zatiaľ čo v roku 2000 existoval priaznivý demografický pomer štyroch pracujúcich na jedného dôchodcu, dnes tento pomer poklesol na úroveň iba 2,7 pracujúcich. Prognózy predpovedajú pokles tohto pomeru až na 1,8 pracujúcej osoby na jedného penzistu do roku 2050. Slovenská republika tak patrí podľa odborníkov medzi najrýchlejšie starnúce ekonomiky Európskej únie, čím sa zaradila medzi krajiny strednej a východnej Európy, ktoré čelia navyše aj odlivu pracovnej sily do zahraničia.
Podľa aktuálnych predpovedí Eurostatu vzrastie počet ľudí nad 65 rokov na Slovensku do polovice storočia o takmer polovicu. Práve tento demografický vývoj znamená zvýšené nároky nielen na dôchodky, ale aj na zdravotnú a sociálnu starostlivosť. Bez realizácie významných zmien v spôsobe financovania štát riskuje výrazné zvýšenie verejného zadlženia a presun rastúcej finančnej záťaže na ďalšie generácie.
Nedostatok štrukturálnych reforiem znižuje rastový potenciál ekonomiky
Zvyšujúce sa výdavky na dôchodky za posledné štyri roky vzrástli už o približne 1,6 % HDP, teda o viac než jeden a pol miliardy eur ročne. Každé percento HDP použité na financovanie dôchodkového systému pritom predstavuje miliardu eur, ktorá chýba v iných kľúčových sférach vrátane rozvoja infraštruktúry, investícií do školstva a do vedy a výskumu.
Odborníci upozorňujú, že presun prostriedkov z druhého piliera do verejného systému, ku ktorému aktuálne pristupuje štát, môže priniesť iba dočasný účtovný efekt. Skutočné riešenie si však vyžaduje zavedenie dlhodobých opatrení, ako je napríklad postupné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku závislé od vývoja demografie, cielená podpora rodinnej politiky a motivovanie vyššej miery zamestnanosti u ľudí v produktívnom veku.
Ekonómovia rovnako upozorňujú, že dlhodobé financovanie rastu dôchodkov na úkor verejných investícií môže vážne narušiť ekonomickú vitalitu krajiny a jej schopnosť generovať dostatok daňových príjmov v budúcnosti. Z pohľadu medzigeneračnej spravodlivosti to znamená, že cenu za neudržateľný systém zaplatia dnešní pracujúci a ich deti.
Nevyhnutné rozhodnutia pre budúce generácie
Slovensko sa v dôsledku zrýchleného starnutia dostáva na kritickú križovatku rozhodnutí, ktoré budú zásadné pre jeho budúci hospodársky vývoj. Výzvy spojené s rastúcim počtom poberateľov dôchodkov a klesajúcim počtom pracujúcich si podľa analytikov vyžadujú prijatie odvážnych a dlhodobých reforiem už v súčasnosti. Bez ich realizácie hrozí naliehavý ekonomický tlak, ktorý ohrozí nielen verejné financie, ale aj potenciál hospodárskeho rastu na desaťročia dopredu.
Rozhodujúce kroky preto nespočívajú iba v snahe krátkodobo stabilizovať verejné financie, ale aj v zabezpečení dlhodobej udržateľnosti systému dôchodkového poistenia. Jedine tak sa podľa ekonomických expertov môžeme vyhnúť preneseniu problémov na budúce generácie a zabezpečiť primerané životné podmienky pre všetky vekové skupiny v nasledujúcich desaťročiach.
