Ak plány Európskej únie budú naplnené, domácnosti a dopravcovia sa od roku 2027 môžu pripraviť na vyššie výdavky na vykurovanie a pohonné hmoty. Reforma systému obchodovania s emisnými povolenkami (ETS) má vôbec prvýkrát zahrnúť aj tieto subjekty, pričom hlavným cieľom je výraznejšie priblíženie k uhlíkovej neutralite. Kým Brusel zdôrazňuje pozitívne environmentálne dopady, členské štáty, vrátane Slovenska, prejavujú rastúce obavy z možných sociálnych dôsledkov. Problémy s narastajúcimi cenami energií a pohonných hmôt by mohli citeľne zasiahnuť najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.
Slovensko brzdí implementáciu
Slovensko zatiaľ nezapracovalo reformu ETS do svojho právneho rámca, čím riskuje právne kroky zo strany Európskej komisie. Premiér Robert Fico uviedol, že slovenská vláda zámerne spomaľuje implementáciu, pričom sa snaží o spoločný postup krajín Vyšehradskej štvorky proti novej regulácii. Podľa vlády by zavedenie systému mohlo negatívne zasiahnuť domácnosti, ktoré už teraz trpia vysokými nákladmi na energie. Kľúčový problém predstavujú možné sociálne dopady, ktoré v súčasnej ekonomickej realite nemusia byť akceptovateľné.
Na druhej strane však opozícia upozorňuje, že Slovensko podporilo princípy Zeleného dohovoru ešte počas predchádzajúcich vlád pod vedením Roberta Fica a Petra Pellegriniho. Predstavitelia Progresívneho Slovenska tvrdia, že zastavenie transpozície môže ohroziť prístup k finančným zdrojom, ktoré by mohli pomôcť občanom prispôsobiť sa reformám – napríklad zateplenie domov, prechod na solárne energie či prémiovú podporu na tepelné čerpadlá.
Fondy meškajú a ceny naďalej stúpajú
Európska komisia deklaruje, že pre zmiernenie dosahu na domácnosti plánuje vytvoriť osobitný fond. Prostriedky budú určené na podporu zavádzania moderných technológií, ako sú zatepľovanie či obnoviteľné zdroje energie. Slovensko však zatiaľ nemôže o peniaze z tohto fondu žiadať, keďže legislatívne úpravy potrebné na jeho čerpanie nie sú schválené. Podľa poslankyne z Progresívneho Slovenska môže tento stav znamenať oneskorenie príspevkov, ktoré by pomohli obyvateľom zmierniť dôsledky vysokej inflácie energií.
Podobný postoj ako Slovensko zaujal aj Český premiér, ktorý presadzuje odklad celého systému. Česká republika, ako aj ďalšie krajiny regiónu, upozorňuje na negatívny vplyv na konkurencieschopnosť ekonomík. Na druhej strane, Európska parlament a Komisia argumentujú, že reforma je nevyhnutným krokom k dosiahnutiu stanovených klimatických cieľov. Prísne klimatické opatrenia by mali byť podľa Komisie doplnené ochrannými mechanizmami, ktoré zabránia príliš prudkému nárastu cien energií a palív.
Neistota pre domácnosti aj analytikov
Odhady dopadov na slovenské domácnosti zatiaľ zostávajú nejasné, pričom sa rôzne strany nevedia zhodnúť na presných číslach. Vládna koalícia predpokladá, že zvýšenie nákladov môže dosiahnuť až tisícky eur ročne, kým opozícia hovorí o stovkách eur. Výsledná výška dopadu bude závisieť najmä od ceny emisných kvót, ktorá je pod vplyvom vývoja trhu s uhlíkom. Ak budú ceny energií naďalej rásť, Komisia zvažuje posun začiatku reformy na neskorší termín, čím by sa minimalizovali riziká pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva.
Otázka, či reforma systému ETS prinesie očakávané environmentálne benefity bez nadmerných sociálnych škôd, zostáva otvorená. Rozhodujúce budú nielen budúce kroky členských štátov, ale aj pružnosť európskych inštitúcií pri nastavení ochranných opatrení. Pre Slovensko je zároveň kľúčové, aby stihlo schváliť príslušné legislatívy a neskomplikovalo si tak prístup k podporným fondom, ktoré môžu byť pre množstvo domácností rozhodujúce v tomto prelomovom období.
