Slovenská pošta, ktorá dlhé roky bola stabilnou súčasťou infraštruktúry, sa ocitla pod obrovským finančným tlakom, ktorý ohrozuje jej ďalšie fungovanie. Podľa zistení Najvyššieho kontrolného úradu SR narástla strata spoločnosti ku koncu minulého roka na viac ako 66 miliónov eur a situácia sa ďalej zhoršuje. Navyše, pošta čelí problému s nesplatenými úvermi vo výške 51,5 milióna eur, ktoré môžu banky žiadať splatiť skôr, než bolo plánované.
Nerovnováha vo financovaní služieb
Podstatným problémom je univerzálna poštová služba, ktorú Slovenská pošta musí poskytovať všetkým občanom za ceny regulované štátom. Tieto ceny však nezodpovedajú reálnym nákladom, čo znamená, že táto povinnosť pravidelne vytvára obrovské straty. Od roku 2021 do roku 2024 dosiahli straty spoločnosti z poskytovania týchto služieb kumulatívne 35 miliónov eur. Navyše, kompenzačný fond dokáže pokryť iba časť nákladov, čo podnik dostáva do ešte zložitejšej situácie.
Ďalšou komplikáciou je širší rozsah univerzálnych služieb na Slovensku v porovnaní s európskymi normami. Na ich financovanie sa podieľajú takmer výlučne štátne zdroje, zatiaľ čo súkromní konkurenti nemusia prispievať vôbec. Táto asymetria vytvára nerovné podmienky na trhu a obmedzuje schopnosť Slovenskej pošty pokrývať straty z verejnoprospešných služieb ziskami z komerčných projektov, ktoré takisto nenapĺňajú očakávania.
Nehospodárnosť a manažérske chyby
Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu odhalila viacero závažných manažérskych pochybení, ktoré situáciu podniku ešte viac zhoršili. Jedným z najvýraznejších prípadov bola prenajímateľská dohoda o tzv. Smart hale v Bratislave. Priestory zostali od roku 2022 celé dva roky nevyužité a strata z tohto rozhodnutia dosiahla 867-tisíc eur. Spolu s ďalšími neefektívnymi výdavkami podnik prišiel o takmer 909-tisíc eur.
Problémy sa objavili aj v oblasti verejného obstarávania, kde pošta nezákonne upravila zmluvu na telekomunikačné služby a neuložila sankcie dodávateľovi za omeškanie dodávky vozidiel. Za tieto porušenia už podnik dostal pokuty vo výške 155-tisíc eur. Tieto chyby podkopávajú dôveru verejnosti v manažment, ktorý má snahu prezentovať krízovú situáciu ako kontrolovateľnú.
Čakanie na zásah štátu
Ministerstvo dopravy, ktoré je ako štátny akcionár zodpovedné za podnik, plánuje zmeniť pravidlá univerzálnej služby až po roku 2026. Tento odklad situáciu ešte zhoršuje, najmä vzhľadom na rýchly rast strát. Kontrolóri varujú, že takýto prístup by mohol mať vážne následky pre poskytovanie základných služieb, ako je napríklad vyplácanie dôchodkov na poštách.
Slovenská pošta síce podniká kroky na šetrenie vrátane rušenia prevádzok a rokovaní o nových zmluvných podmienkach s veľkými partnermi, ako sú Poštová banka a SWAN, no samotné reformy postupujú príliš pomaly. Bez systémového zásahu či zmeny modelu financovania univerzálnych služieb môže byť podnik čoskoro odkázaný na priamu finančnú pomoc štátu.
Experti varujú, že slovenská vláda má iba obmedzený čas predtým, než banky stratia trpezlivosť a podnik sa dostane do platobnej neschopnosti. Ak sa rýchlo neprijmú konkrétne opatrenia, Slovenská pošta môže skončiť ako ďalší príklad zlyhania štátneho podniku v náročných trhových podmienkach.
