Internetový podvod pripravil Slovenku o 130-tisíc eur: Prepracovaná schéma cez online zoznamku
Prípad, ktorý v posledných mesiacoch rezonuje odbornou i verejnou diskusiou, opäť ilustruje rastúce riziká kybernetických útokov, najmä tých psychologicky zameraných. Slovenka Eva sa stala obeťou prepracovaného internetového podvodu, ktorý ju pripravil o takmer 130 000 eur počas dvojročnej komunikácie s údajným „partnerom“ zo zahraničia.
Manipulácia cez city a dôveru
Séria podvodných praktík sa začala jednoduchou správou na sociálnej sieti od údajného Slováka menom Matej Filip, ktorý tvrdil, že žije v USA a sám vychováva dcéru po tragickom úmrtí blízkych. Pani Eva spočiatku nemala záujem, no opakované kontakty a premyslené vyznania podnietili jej dôveru. Postupom času medzi nimi vznikla silná emocionálna väzba, ktorú podvodník systematicky prehlboval prostredníctvom každodennej komunikácie, sľubov o spoločnej budúcnosti a citových prejavov.
Podvodný príbeh nadobudol konkrétnu podobu v momente, keď virtuálny „partner“ začal vyžadovať finančnú pomoc. Najskôr išlo o poplatky súvisiace s jeho prácou na ropnej plošine, neskôr o financie určené na údajný návrat na Slovensko či krytie „nevyhnutných výdavkov“. Pani Eva postupne odoslala desiatky prevodov – spočiatku bankovým spôsobom, neskôr cez kryptomeny – s celkovou sumou približne 130 000 eur. Počas približne dvoch rokov viackrát verila, že peniaze jej budú vrátené.
Následná eskalácia situácie prišla pri správe o údajnej dopravnej nehode podvodníka, čo sprevádzali požiadavky na urýchlenú finančnú pomoc a emocionálne vydieranie. Táto fáza už presiahla hranice psychického nátlaku – pani Eva uviedla stavy tranzu, nespavosti a celkového psychického vyčerpania, pričom vycúvať zo situácie nedokázala ani po čiastočnom uvedomení si podvodu. Manipulátor podľa expertov zneužil aj fotografie známeho nemeckého politika, čím ešte viac znásobil dôveryhodnosť a svoju anonymitu.
Bezbrannosť obetí a limity právnej ochrany
Odhalenie podvodu bolo pre pani Evu bolestivé – stratila nielen úspory, ale aj dôveru a emocionálnu stabilitu. Po prerušení kontaktu podala trestné oznámenie, no vyšetrovanie bolo slovenskou políciou odmietnuté. Dôvodom bola skutočnosť, že všetky peniaze boli údajne odoslané dobrovoľne, aj keď pod psychologickým nátlakom a manipuláciou. Bez dôkazov o skutočnej identite páchateľa totiž podľa zákona chýbajú reálne možnosti zásahu.
Experti upozorňujú, že stotožniť útočníka je extrémne náročné. Sledovanie pohybu peňazí či digitálnych stôp ako MAC adresa je v praxi často nedostatočné a identifikácia osoby na druhej strane počítača sa zatiaľ ukazuje ako takmer nemožná. Prípad odhalil slabiny systému – chýba metodická podpora aj špecializovaná prevencia, pričom kyberzločinci sú oproti svojej obeti v obrovskej výhode, keďže operujú bez nutnosti osobného kontaktu a s využitím anonymných nástrojov.
Rastúci trend kybernetických podvodov
Táto schéma nie je ojedinelá – práve naopak, ide o fenomén, ktorý podľa odborníkov naberá na sile na Slovensku aj vo svete. Kybernetickí útočníci využívajú psychologické zraniteľnosti, osamelosť a túžbu po blízkosti, pričom ich „práca“ si nevyžaduje špeciálne vybavenie či cestovanie. Zisky z takýchto podvodov často dosahujú desiatky až stovky tisíc eur, kým riziko postihu zostáva minimálne.
Prípad pani Evy je síce tragický, no podčiarkuje potrebu intenzívnejšej osvety aj legislatívnych zmien na ochranu obetí. Odborníci poukazujú najmä na vplyv emocionálnej manipulácie, ktorá dokáže úplne ochromiť kritické myslenie a znemožniť včasné rozpoznanie nebezpečnej schémy.
Praktická skúsenosť preukazuje, že poškodení sú pripravení nielen o veľké finančné prostriedky, ale aj o psychickú pohodu. V slovenskom prostredí tak narastá výzva posilniť kybernetickú gramotnosť a pripraviť systém na nové typy digitálnych hrozieb, keďže podľa najnovších trendov pravdepodobnosť výskytu podobných podvodov významne stúpa.
