V kontexte nových konsolidačných opatrení, ktoré vláda Slovenskej republiky predstavila, sa od 1. januára 2026 zamestnanci pripravia na výrazné zmeny v oblasti odvodov. Tieto kroky priamo ovplyvnia aj výšku ich čistej mzdy, pričom dopady pocíti väčšina pracovnej populácie.
Zvýšené zdravotné odvody a ich dopad na čistú mzdu
Kľúčovou súčasťou balíka zmien je navýšenie sadzby zdravotných odvodov zo strany zamestnancov. Sadzba stúpne z doterajších 4 % na 5 %, čo sa priamo premietne do nižších čistých príjmov. Aj keď sa v rovnakom období mierne zvýši nezdaniteľná časť základu dane, tento benefit nebude dostatočný na vyrovnanie celkového poklesu príjmov. Pre väčšinu zamestnancov tak tento krok znamená citeľnú stratu.
Konkrétne pre zamestnanca s priemernou hrubou mzdou 1 600 eur predstavuje táto zmena zníženie čistej mzdy o približne 9,59 eura mesačne. Pri minimálnej mzde na úrovni 900 eur ide o pokles okolo 4 eur. Ak zamestnávatelia nepristúpia ku kompenzačným opatreniam, ako napríklad zvýšeniu hrubej mzdy, výsledkom bude celkové zníženie kúpnej sily zamestnancov. Ročne tak zamestnanec s priemernou mzdou príde o viac ako 100 eur, čo môže znamenať obmedzenia pri bežných nákupoch, platení účtov či možnostiach sporenia.
Odvodové zmeny počas prerušených pracovných období
Druhou významnou úpravou je zrušenie výnimky pri platení odvodov z odmien, ktoré zamestnanci dostávajú počas takzvaných „prerušených období“. Tieto zahŕňajú práceneschopnosť (PN), ošetrovanie člena rodiny (OČR) a materskú dovolenku. Doposiaľ platilo, že príjmy, ako sú vianočné bonusy či ročné prémie, podliehali len zníženým odvodom, čím zostával zamestnancovi vyšší čistý príjem. Po novom však tieto príjmy budú podliehať rovnakej odvodovej povinnosti ako bežná mzda.
Zmena znamená, že ak zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi na materskej alebo dlhodobo práceneschopnému zamestnancovi koncoročné prémie, z tejto sumy sa odvedú plné odvody na starobné, nemocenské a invalidné poistenie, ako aj do rezervného fondu solidarity. Hoci samotné dávky, ako sú materská alebo nemocenská, zostávajú oslobodené od odvodov, tento krok výrazne zasahuje zamestnancov najmä v obdobiach, keď čelia finančnej neistote. Pre rodiny závislé na jednom príjme to môže znamenať výraznejšie obmedzenia.
Dôsledky pre zamestnancov i zamestnávateľov
Opatrenia trvalo zvyšujú daňovo-odvodové zaťaženie pracujúcich, čo má negatívny vplyv na ich čisté príjmy, najmä v kombinácii s infláciou a rastúcimi životnými nákladmi. Z psychologického hľadiska môže toto zvýšené zaťaženie znižovať ich pocit spravodlivosti a motivácie, keďže štát neponúka za vyššie odvody zjavné zlepšenie verejných služieb.
Nejde však len o zamestnancov. Zamestnávatelia, ktorí by chceli kompenzovať stratu zamestnancov na čistých príjmoch zvýšením hrubých miezd, čelia vyšším nákladom na vlastné odvody. Tento tlak bude zvlášť citeľný pre malé a stredné podniky, ktoré nemajú dostatočné rezervy na pokrytie týchto výdavkov. V konečnom dôsledku však ťažká finančná záťaž zostane na pleciach zamestnancov, pre ktorých predstavuje odvodová politika ďalší zásah do ich ekonomického komfortu a stability.
