Slováci stále pracujú viac než priemer EÚ: Ako si stojíme v porovnaní so susedmi?
Najnovšie údaje z Eurostatu poukazujú na zaujímavý trend v oblasti pracovného zaťaženia slovenských zamestnancov. Slováci patria medzi krajiny Európskej únie, kde je pracovný týždeň dlhší než únijný priemer. Zároveň sa ukazuje, že za svoju prácu často nie sú adekvátne finančne ohodnotení. Tieto zistenia ponúkajú podrobný pohľad na postavenie Slovenska v rámci európskeho trhu práce a porovnanie s okolitými krajinami.
Slováci s nadpriemernou pracovnou dobou
Podľa údajov z roku 2024 Slováci odpracujú v hlavnom zamestnaní v priemere 37,9 hodiny týždenne. Oproti priemeru Európskej únie, ktorý je na úrovni 36 hodín, je to o takmer dve hodiny viac. Tieto čísla radia Slovensko do skupiny štátov s výrazným pracovným zaťažením.
V regióne strednej Európy výrazne vyniká Poľsko. Poľskí zamestnanci odpracujú v priemere 38,9 hodiny týždenne, čím sa zaraďujú na popredné priečky v rámci EÚ. Česká republika vykazuje hodnotu 37,8 hodiny, tesne za Slovenskom, zatiaľ čo v Maďarsku ide o 37,4 hodiny. Susedné Rakúsko však patrí k európskym krajinám s najkratším týždenným pracovným časom – priemerný zamestnanec tam odpracuje len 33,9 hodiny.
Južné a západné krajiny: Extrémy v dĺžke pracovného týždňa
V rámci celej Európskej únie vedú v počte odpracovaných hodín Gréci. V Grécku zamestnanci pracujú v priemere až 39,8 hodiny týždenne. Bulharsko nasleduje so 39 hodinami, za ním je Poľsko s 38,9 hodinami a Rumunsko s 38,8 hodinami. Slovensko sa tak zaradilo do hornej polovice rebríčka krajín EÚ s najvyšším pracovným zaťažením.
Na opačnom konci spektra stojí Holandsko, kde ľudia v hlavnom zamestnaní odpracujú len 32,1 hodiny týždenne. K tomuto štandardu sa približujú aj ďalšie západné a severné štáty, ako Dánsko, Nemecko či Rakúsko. Ich priemerný týždenný pracovný čas je zhodný na úrovni 33,9 hodiny.
Najviac pracujú poľnohospodári, najmenej pedagogickí a umeleckí pracovníci
Výrazné rozdiely v počte odpracovaných hodín vidieť aj naprieč rôznymi sektormi hospodárstva. Najvyššie zaťaženie vykazuje poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov, kde pracovníci týždenne odpracujú v priemere až 41,2 hodiny. Druhé najdlhšie pracovné týždne sa vyskytujú v ťažbe a dobývaní s 38,8 hodinami a následne v stavebníctve s 38,7 hodinami týždenne.
Naopak, najkratšie výkazy prichádzajú od zamestnancov domácností (26,7 hodiny). Kratší pracovný týždeň eviduje aj sektor vzdelávania s priemerom 31,9 hodiny a oblasť umenia, zábavy a rekreácie s 32,9 hodinami týždenne.
Neprehliadnite
Slovensko tak naďalej patrí medzi najpracovitejšie krajiny v EÚ – či už v porovnaní s okolitými štátmi alebo v rámci celého hospodárstva. Výzvou ostáva nielen samotná dĺžka pracovných týždňov, ale aj ich férové finančné ohodnotenie.
