Rast priemernej mzdy na Slovensku v posledných rokoch neúmerne zaostáva za reálnymi očakávaniami väčšiny populácie. Napriek vyšším makroekonomickým ukazovateľom väčšina Slovákov pocíti len minimálny vplyv rastúcej priemernej mzdy na svoju životnú úroveň. Mediánové hodnoty miezd a nízka pridaná hodnota práce odhaľujú kľúčové problémy trhu, pričom mnohí zamestnanci žijú na hranici ekonomickej prijateľnosti.
Nedostatočné príjmy obmedzujú dôstojný spôsob života
Najnovšie údaje ukazujú, že priemerná mzda na Slovensku dosiahla vlani výšku 1 524 eur hrubého. Lenže realita pre bežného zamestnanca je oveľa menej priaznivá. Priemerný Slovák zarába výrazne menej ako oficiálne priemery, pričom väčšina zamestnancov nezarobí ani 1 300 eur mesačne v hrubom, čo je približne o 240 eur menej než deklarovaný priemer. Mediánová úroveň miezd na Slovensku dosiahla vlani 1 434 eur a ešte lepšie vystihuje finančnú situáciu priemerného obyvateľa, keďže eliminuje vplyv extrémne vysokých miezd.
Metodika Wageindicator vypočítala, že na dôstojný život na Slovensku je potrebné zarábať minimálne 1 000 eur mesačne. Táto výška príjmu by mala pokryť len základné potreby a nenadštandardný spôsob života. Súčasná minimálna mzda na úrovni 816 eur je preto pod touto hranicou a ani plánované zvýšenie na 916 eur v roku 2026 nevyrieši problém nízkych príjmov. Na minimálnej mzde momentálne pracuje viac ako 100-tisíc ľudí, čo predstavuje štyri percentá pracovnej sily, a títo zamestnanci nemajú dosť peňazí, aby si zabezpečili aspoň základný životný štandard.
Na reálny komfort by väčšina zamestnancov potrebovala príjem na úrovni približne 1 800 až 2 000 eur hrubého mesačne. Táto suma by mala umožniť pokrytie bežných výdavkov, tvorbu úspor a financovanie občasných výdavkov, ako sú dovolenky či investície do bývania. Príjem na tejto úrovni dosahuje však len malá menšina Slovákov, pričom až 75 % zamestnancov zarába menej ako 2 000 eur hrubého mesačne.
Struktúra ekonomiky brzdí rast miezd
Jedným z kľúčových dôvodov nízkych platov je nízka pridaná hodnota práce, čo priamo ovplyvňuje produktivitu. Slovenskí zamestnanci vytvoria o 25 až 30 % menej pridanej hodnoty ako priemerný zamestnanec v EÚ. Táto hodnota je pritom len polovica úrovne, ktorú dosahujú pracovníci v Nemecku či Rakúsku. Nízke platy sú teda odzrkadlením ekonomického zamerania Slovenska na montážne práce a služby s nízkou pridanou hodnotou. Slovenská ekonomika dosahuje len 60,8 % priemerného HDP na obyvateľa EÚ, pričom náklady na prácu predstavujú len 57 % priemeru Únie.
Zvýšenie platov je možné len prostredníctvom zmien štruktúry ekonomiky. Prechod na sofistikovanejšie výrobné procesy, digitalizáciu a investície do výskumu a vývoja by mohli vytvoriť priestor na rast platov. Podľa analytikov sa však tento proces na Slovensku veľmi spomaľuje, a preto mzdy rástli podpriemerne v porovnaní s rastúcou produktivitou. Vo výsledku zarábajú Slováci v porovnaní s kúpyschopnosťou a cenami oveľa menej ako väčšina Európanov.
Priemerné štatistiky verzus realita
Priemerná mzda často vyvoláva nesprávny obraz o ekonomickej situácii Slovákov a reálnych príjmoch. Väčšina zamestnancov výrazne zaostáva za celonárodným priemerom, pričom politická rétorika zameraná na priemerné platy nezohľadňuje rozdiely medzi regiónmi a sektormi. Mediánová mzda poskytuje presnejší pohľad, keďže odstraňuje vplyv vysokých platov v najlepšie platených odvetviach.
Potrebné zmeny na trhu práce zahŕňajú najmä podporu sektorov s vyššou pridanou hodnotou a zvýšenie kvality pracovných pozícií. Kľúčom je aj zníženie regionálnych rozdielov, ktoré spôsobujú veľkú konkurenciu na trhu práce v slabších okresoch. Hoci Slovensko zaznamenalo v posledných rokoch pokrok v niektorých odvetviach, celková úroveň miezd zostáva výrazne pod priemerom krajín EÚ.
