Súkromným a cirkevným školám hrozí výrazné krátenie financií od štátu až na úrovni 20 percent normatívu. Ministerstvo školstva pod vedením Tomáša Druckera navrhuje tento krok ako spôsob zabezpečenia rovnosti príležitostí pre všetky deti. Aktuálne totiž tieto školy dostávajú rovnaký príspevok od štátu ako verejné inštitúcie, no na rozdiel od nich si môžu selektovať, ktoré deti prijmú. Zmena financovania, ktorá by sa mala zavádzať postupne od januára 2026, vyvoláva ostrú polemiku a obavy zo zániku mnohých neštátnych škôl.
Návrh ministerstva spôsobuje obavy súkromných škôl
Ministerstvo školstva predkladá nový zákon, podľa ktorého môžu súkromné a cirkevné školy prísť až o pätinu súčasného príspevku, ak si zachovajú právo selektívneho prijímania žiakov alebo ak budú aj naďalej vyberať školné poplatky. Naopak, ak tieto školy pristúpia na pravidlá platné pre verejné školy a budú prijímať všetkých žiakov zo spádovej oblasti bez výberu, budú môcť získať 100 percent štátneho normatívu, vrátane ďalších výhod ako nároku na preplácanie cestovného študentov.
Súkromné školy označujú návrh ministerstva za potenciálne likvidačný. Zástupcovia týchto inštitúcií argumentujú, že zníženie príjmov od štátu o 20 percent by znamenalo existenčné ohrozenie množstva škôl, keďže tieto prostriedky pokrývajú napríklad náklady na nájomné a ďalšie prevádzkové položky. Zároveň nepripúšťajú možnosť úplného zrušenia školného, nakoľko práve tieto poplatky im umožňujú financovať kapitálové výdavky, ako aj zabezpečovať kvalitnejšie vybavenie.
Cirkevné školy hovoria o diskriminácii
Rozčarovanie z avizovaných zmien preukázali tiež cirkevné školy, ktoré už teraz, na rozdiel od verejných škôl, často platia nájomné v prenajímaných priestoroch a musia sa starať o cudzí majetok. Zástupcovia cirkevných škôl poukazujú na skutočnosť, že tieto inštitúcie vo väčšine prípadov školné nevyberajú a zabezpečujú výuku podľa štátneho vzdelávacieho programu. Obmedzenie financovania by preto vnímajú ako neopodstatnené a diskriminačné. Konferencia biskupov Slovenska už avizovala, že pripraví pripomienky v rámci medzirezortného pripomienkového konania.
Zmeny financovania školstva prebehnú postupne od roku 2026
Minister Drucker zdôrazňuje, že plánované zmeny neprídu náhle, ale majú byť zavádzané postupne počas troch rokov. Predpokladaný začiatok platnosti nového zákona je január 2026, samo krátenie príspevkov však vstúpi do praxe až v septembri 2027. Ministerstvo zároveň ponúka školám alternatívu získania statusu „verejného poskytovateľa“, ktorý by im ako spomenuté poskytol plný normatív, no s podmienkou vzdania sa práva selekcie žiakov podľa ich schopností alebo iných kritérií.
Analyzované návrhy poukazujú na výraznú snahu štátu vytvoriť transparentnejší a spravodlivejší systém financovania v slovenskom školstve. Jednotlivé zúčastnené strany však uvádzajú, že bez primeranej kompenzácie zo strany štátu môže táto reforma spôsobiť škody nielen im, ale najmä žiakom a ich rodičom, ktorých záujem o alternatívne formy vzdelávania v posledných rokoch výrazne vzrástol.
Vláda plánuje aj reformy spojené s účtovaním energií
Zmeny však nečakajú len financovanie školského systému. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pripravuje reformy v oblasti energií, pričom aktuálne analyzuje možnosti zavedenia takzvaných pásmových taríf. Takýto krok by rozdelil spotrebu elektriny a plynu domácností na určité pásma, pričom nižšia spotreba energií by bola zvýhodnená nižšou cenou a vyššia spotreba naopak penalizovaná pomerne vyšším cenovým koeficientom. Cieľom podľa predsedu ÚRSO Jozefa Holjenčíka je nielen spravodlivejšie oceňovanie spotreby energií, ale aj podpora znižovania energetickej náročnosti domácností.
Úrad zvažuje aj alternatívne zavedenie dynamickej cenotvorby, teda systému, kde by ceny energií záviseli od aktuálneho vývoja na trhu, čo je aj jednou z podmienok Európskej únie. Dynamické tarify majú podľa regulátora motivovať spotrebiteľov k racionálnejšej spotrebe energie a zlepšiť celkovú flexibilitu domáceho energetického trhu.
Neprehliadnite
Tieto reformy sú súčasťou širších plánov na vytvorenie pružnejšieho a efektívnejšieho systému hospodárenia s energiami na Slovensku. Regulátor pritom zdôrazňuje dôležitosť vhodne nastavených pravidiel, ktoré by zabezpečili transparentnosť trhu pri zachovaní sociálne únosných cien pre domácnosti.
