V bratislavskej Petržalke vyplával na povrch mimoriadne závažný finančný škandál. Zamestnanec miestneho úradu, ktorý mal na starosti mzdovú agendu, dokázal od januára 2023 rozptýliť viac ako 2,5 milióna eur na svoje účty bez toho, aby si orgány alebo kolegovia všimli akékoľvek podozrivé pohyby. Počas viac než roka prevádzal prostriedky na 151 účtov otvorených v ôsmich slovenských bankách a jeho konanie sa neodhalilo až do nedávneho odhalenia políciou.
Nedostatky kontrol a slabiny v systémoch
Podľa vyšetrovania sa podvod začínal veľmi nenápadne – najskôr išlo len o drobné platby v desiatkach eur, ktoré sa postupne zväčšovali. V posledných mesiacoch pred odhalením už jednotlivé transakcie dosahovali hodnotu v stovkách tisíc, pričom najväčší jednorazový prevod činil až 200-tisíc eur. Kontrolné mechanizmy mestského úradu tieto neobvyklé pohyby nijako nezachytili.
Analytici zo sektora finančnej bezpečnosti hodnotia incident ako obzvlášť alarmujúci. V štandardných procesoch by totiž podobné prevody mali byť podrobené kontrole minimálne dvoch až štyroch osôb podľa pravidla štyroch očí. Nie je zatiaľ jasné, či zamestnanec konal sám, alebo mal na úrade komplicov, čo naznačuje možné systémové zlyhanie v odhaľovaní interných hrozieb.
Reakcia bratislavských častí a sprísnené kontroly
Škandál v Petržalke okamžite rozbehol vlnu reakcií v ostatných bratislavských samosprávach. Predstavitelia a starostovia vo všetkých mestských častiach nariadili mimoriadne audity súvisiace s pohybmi miezd a ďalšími finančnými operáciami. V Lamači zasadol krízový štáb a systém vyplácania miezd bol podrobený detailnej kontrole, pričom analýzy majú pokračovať aj v najbližších dňoch.
Takisto samospráva v Karlovej Vsi bezodkladne nariadila spätnú kontrolu všetkých účtov a transakcií. Účelom týchto opatrení je objaviť možné nedostatky v internej kontrole, ktoré by mohli byť zneužité na podobné machinácie a upevniť dôveru občanov vo finančný manažment úradu.
Zlyhanie bankových mechanizmov a dôsledky pre sektor
Jednou z kľúčových otázok zostáva, prečo banky neidentifikovali ani neblokovali množstvo podozrivých prevodov v priebehu dlhšieho obdobia. Hoci sú povinné podľa zákona monitorovať transakcie potencionálne spojené s praním špinavých peňazí, systémové mechanizmy tentoraz buď nezafungovali, alebo nevyhodnotili sériu pohybov ako dostatočne rizikovú.
Dotknuté bankové inštitúcie na situáciu zareagovali tým, že všetky prevody prešli štandardnými internými postupmi. O konkrétnych parametroch týchto kontrol sa však nezmieňujú. Tým pádom ostáva nezodpovedaná otázka, ako bolo možné opakovane nezachytiť vysoké prevody zo samosprávnych účtov na súkromné kontá v takom rozsahu.
Odborníci preto volajú po zvýšenej úrovni auditu bankových systémov i detailnejších pravidlách pre dohľad nad verejnými financiami. Prípad z Petržalky aktuálne slúži ako výstraha pre všetky slovenské samosprávy aj finančné inštitúcie, ktoré budú musieť sprísniť svoje kontrolné procesy a zabrániť podobným incidentom v budúcnosti.
Vyšetrovanie orgánov činných v trestnom konaní medzitým pokračuje. V centre záujmu je odhalenie, či išlo o individuálny čin alebo širší systémový problém, ktorý by mohol zasahovať ďalšie úrady či osoby nielen v Bratislave, ale aj na celonárodnej úrovni. Všetky bratislavské samosprávy pokračujú v rozsiahlych interných kontrolách a čakajú na ďalšie závery polície.
