Nový výskum psychologičky Hanny Schleihauf z Univerzity v Utrechte naznačuje, že šimpanzy sú schopné meniť svoje rozhodnutia na základe nových dôkazov. Ukázalo sa, že ich schopnosť vyhodnocovať informácie a prehodnocovať svoje voľby má prvky racionálneho myslenia, ktoré boli doteraz pripisované výlučne človeku. Objav, ktorý vznikol počas experimentov so šimpanzmi na ostrove Ngamba v Ugande, otvára nové otázky o rozsahu kognitívnych schopností vyšších primátov.
Reakcia na kvalitu informácií
V sérii piatich experimentov vedci skúmali, ako šimpanzy reagujú na dôkazy s rôznou mierou presvedčivosti. Skrytím kúskov jabĺk do boxov a poskytnutím dôkazov – od jasných vizuálnych signálov po nejednoznačné zvukové a zrakové indície – analyzovali schopnosť zvierat rozhodnúť sa v prospech lepších informácií. Významné bolo, že šimpanzy dokázali neskôr meniť svoje rozhodnutia, keď dostali presnejšie alebo jednoznačné dôkazy.
Ak šimpanz narazil na slabý dôkaz a neskôr získal presvedčivejšiu informáciu, prehodnotil svoje pôvodné rozhodnutie. V prípadoch, kde na začiatku dostal jednoznačnú indíciu, bol jeho postoj stabilnejší. Táto schopnosť selektívneho uvažovania podľa sily dôkazov je správaním podobným ľuďom, najmä pri rozhodovacích procesoch. Výskum tým poukazuje na schopnosť šimpanzov analyzovať situácie nielen intuitívne, ale tiež na základe logických pravidiel.
Sebaúvaha a spochybňovanie podnetov
Pri náročnejších experimentoch vedci testovali, či šimpanzy dokážu identifikovať falošné dôkazy. Keď boli napríklad vystavené situáciám, kde jablko nebolo reálne, ale len jeho vizuálnou ilúziou, alebo box ukrýval kamene namiesto potravy, preukázali schopnosť zmeniť svoju voľbu. Toto správanie naznačuje určitú úroveň sebauvedomenia – šimpanzy si dokázali uvedomiť nekonzistenciu medzi očakávaniami a realitou a reagovali na ňu.
Ďalším zaujímavým zistením bolo, že šimpanzy rozlišujú nové výsledky od opakujúcich sa informácií. Pri opakovane predkladaných dôkazoch im neprikladali väčší význam, avšak nové signály dokázali vyhodnotiť ako dodatočné údaje, ktoré ovplyvnili ich finálne rozhodnutie. Tento prístup svedčí o tom, že šimpanzy sledujú nielen samotný výsledok, ale aj kvalitu zdroja, z ktorého pochádza ich poznanie.
Koreň racionality v evolúcii
Objavy Schleihaufovej tímu spochybňujú tradičný pohľad na racionalitu ako výsadu ľudí. Šimpanzy dokazujú, že ich správanie nie je len výsledkom inštinktívnych reakcií, ale zahŕňa aj schopnosť pozorovať, analyzovať a upravovať svoje rozhodnutia podľa nových poznatkov. Ak má táto schopnosť pôvod v spoločnom predkovi primátov, mohla sa vyvíjať už pred miliónmi rokov.
Tento výskum poskytuje základy pre ďalšie štúdie zamerané na rozšírenie poznania o kognitívnych schopnostiach aj iných primátov, ako sú kapucíny či makaky. Detailnejšie pochopenie evolúcie inteligencie naprieč druhmi môže prispieť nielen k lepšiemu poznaniu zvieracieho správania, ale aj k pochopeniu našich vlastných schopností myslenia a rozhodovania.
