Dokument získaný hackerskou skupinou Ares Leaks a autentifikovaný šiestimi západnými spravodajskými službami poskytuje nezvyčajne detailnú analýzu zákulisia ruských bezpečnostných obáv vo vzťahu k Číne. Interná správa ruskej tajnej služby FSB zo záveru roka 2023 alebo začiatku roka 2024 približuje, ako v úzadí deklarovaného priateľstva medzi Moskvou a Pekingom rastie vzájomná nedôvera a napätie v oblasti špionáže.
Ekonomické partnerstvo v tieni obáv zo špionáže
Oficiálne vzťahy medzi Ruskom a Čínou sú prezentované ako pevné a strategické. Prezident Vladimir Putin opakovane označuje rusko-čínske partnerstvo ako „bez hraníc“ a vyzdvihuje jeho význam pre ekonomiku a medzinárodný vplyv Ruska. V súvislosti so západnými sankciami uvalenými po invázii na Ukrajinu vo februári 2022 sa Čína stala kľúčovým hospodárskym partnerom Ruska. Napríklad Čína je najväčším odberateľom ruskej ropy, nahradila mnohé západné spoločnosti na ruskom trhu a dodáva technológie, vrátane čipov či vojenských súčiastok, bez ktorých by bola situácia krajiny výrazne komplikovanejšia.
Podľa uniknutého dokumentu FSB však vpád Ruska na Ukrajinu zároveň poskytol Číne príležitosť na výrazné rozšírenie špionážnych aktivít a strategického pôsobenia v krajine. Správa upozorňuje nielen na zvýšené čínske operácie zamerané na získanie vojenských technológií a citlivých dát, ale aj na výrazné snahy o verbovanie ruských občanov – od vedcov a úradníkov až po novinárov a podnikateľov s úzkym vzťahom k ruským mocenským štruktúram.
Neprehliadnite
Z materiálu vyplýva, že FSB ešte vo februári 2022, len tri dni pred inváziou na Ukrajinu, začala rozsiahlu kontrarozviedkovú operáciu s názvom „Entente-4“. Jej cieľom bolo odhaliť a minimalizovať riziká úniku strategických informácií do Číny a monitorovať aktivity podozrivých ruských a čínskych občanov, vrátane užívateľov čínskej platformy WeChat. Podobne sa Čína intenzívne snaží zabrániť únikom informácií sledovaním vyše 20-tisíc ruských študentov a svojich zamestnancov pôsobiacich na ruskom území podrobuje kontrolám na detektore lži.
Obavy z čínskych krokov na Ďalekom východe a v Arktíde
Správa ďalej uvádza, že v Moskve narastajú dlhodobé strategické obavy z čínskeho postupu v oblastiach, ktoré Rusko tradične pokladá za svoju sféru vplyvu. Konkrétne sa spomínajú nejasné čínske úmysly v ruskom Ďalekom východe, kde si Peking podľa dokumentu „pripravuje pôdu“ na potenciálne budúce územné požiadavky. Podobne FSB varuje, že Peking čoraz aktívnejšie presadzuje svoj ekonomický a bezpečnostný vplyv v Strednej Ázii, čo znamená priamu konkurenciu Rusku, ktoré tam tradične dominuje.
Samostatnou kapitolou sú podľa uniknutého dokumentu zvýšené čínske špionážne aktivity v Arktickom regióne. Čína ich údajne vykonáva pod zásterkou ťažby nerastných surovín a vedeckého výskumu. Tieto aktivity sú pre Moskvu alarmujúce predovšetkým kvôli rastúcemu významu Arktídy ako kľúčovej strategickej a ekonomickej oblasti, ktorá v budúcnosti môže zohrať významnú úlohu aj pre globálnu bezpečnosť.
Neprehliadnite
V uniknutom dokumente vyjadrené obavy vyznievajú zvlášť vážne vzhľadom na význam ekonomickej a diplomatickej spolupráce medzi Moskvou a Pekingom v súčasnosti. Ruská vláda bola nútená po zavedení západných sankcií výrazne zvýšiť závislosť od Číny. Materiál FSB reflektuje obavy z toho, že táto rastúca závislosť podporená ekonomickými a technologickými výhodami Číny bude postupne obmedzovať reálnu schopnosť Ruska brániť svoje strategické záujmy.
Náročný strategický rébus pre západnú politiku
Odhalenia obsiahnuté v dokumente zároveň prispievajú k prebiehajúcej geopolitickej diskusii na západe o strategických možnostiach, ktoré môžu Spojené štáty a ich spojenci voči Rusku uplatniť. V niektorých kruhoch vo Washingtone sa objavuje názor, že aktívnejší politický dialóg s Moskvou by mohol krajinu vzdialiť od ambicióznych čínskych projektov. Tieto pohľady sa odrážajú aj v úvahách vnútri administratívy prezidenta Donalda Trumpa, kde predstavitelia veria, že prostredníctvom zlepšenia vzťahov s Putinom je možné znížiť pravdepodobnosť toho, aby Rusko úplne prepojilo svoje strategické záujmy s Pekingom.
Autori dokumentu FSB však zároveň implicitne priznávajú, že hoci podozrenia a obavy voči Číne sú v bezpečnostnom prostredí silne prítomné, reálny manévrovací priestor Ruska vo vzťahu ku globálnej veľmoci ako je Čína výrazne zúžil. Táto skutočnosť znamená, že možnosti USA zvrátiť túto tendenciu sú pravdepodobne obmedzené. Budúci vývoj strategického vzťahu medzi Ruskom a Čínou tak môže byť podľa expertov riadený skôr pragmatickou spoluprácou dvoch autoritárskych mocností, ktoré navzájom spolupracujú a zároveň sa ostražito sledujú.
