Európska komisia plánuje zvýšiť dane na viaceré výrobky, ktoré považuje za škodlivé pre ľudské zdravie. Zatiaľ čo doteraz boli tieto dane obmedzené na tabak a alkohol, diskusie ukazujú, že v budúcnosti by zaťaženie mohlo zasiahnuť aj sladené nápoje, čipsy alebo ďalšie spracované potraviny. Opatrenia by mali priniesť nové zdroje príjmov do rozpočtu EÚ a zároveň motivovať spotrebiteľov k zdravším návykom.
Potenciálne rozšírenie zdravotných daní
Doterajšie spotrebné dane, ktoré sa vyberajú z alkoholu a tabaku, tvoria významný podiel v národných rozpočtoch členských štátov EÚ. Nový návrh Európskej komisie však predpokladá, že 15 % výnosov z týchto daní bude odvádzaných priamo do rozpočtu EÚ počas ďalšieho rozpočtového obdobia v rokoch 2028 až 2034. Podľa prepočtov by tento krok mohol priniesť dodatočných 11,2 miliardy eur.
Komisia však nezostáva len pri tabaku a alkohole. Plánuje zaviesť zdravotné dane aj na ďalšie kategórie výrobkov, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za nezdravé. Medzi najväčších kandidátov na vyššie zdanenie patria sladené nápoje, výrobky s vysokým obsahom cukru či soli a rôzne spracované potraviny. Tieto opatrenia sú súčasťou širšej stratégie EÚ na zlepšenie verejného zdravia.
Kritika zo strany priemyslu
Priemyselné odvetvia, ktoré by mohli byť zasiahnuté novými daňami, vyjadrujú obavy zo straty ziskov a konkurencieschopnosti. Výrobcovia sladených nápojov apelujú na to, aby sa väčšia pozornosť venovala alkoholu, zatiaľ čo alkoholový sektor argumentuje za zvýšenie tlaku na tabakový priemysel. Tieto vzájomné obviňovania odhaľujú vysoké napätie, ktoré nový návrh vyvolal.
Zdravotníci však argumentujú číslami, podľa ktorých tabak ročne spôsobí smrť približne 700-tisíc ľudí v EÚ, alkohol si vyžiada okolo 300-tisíc obetí a nadmerná spotreba cukru či soli prispieva k viac ako 200-tisíc úmrtiam každý rok. Podľa ich názoru by daňová reforma mohla tieto čísla významne znížiť a motivovať jednotlivcov ku zdravšiemu životnému štýlu.
Dopad na spotrebiteľov
Ak Európska komisia schváli takzvanú zdravotnú daň pre širší okruh výrobkov, táto zmena sa jednoznačne premietne do cien pre konečných spotrebiteľov. Vyššie ceny by mali odradiť od nadmernej spotreby nezdravých produktov, no zároveň by mohli zasiahnuť rodinné rozpočty naprieč všetkými členskými krajinami, vrátane Slovenska.
Konečné rozhodnutie ešte len príde a diskusie medzi európskymi inštitúciami pokračujú. Ak však zdanenie nezdravých produktov získa podporu, pôjde o výrazný krok v oblasti verejného zdravia so značným finančným dosahom na krajiny EÚ i samotnú komisiu.
