Slovenské mzdy zaznamenali v uplynulých rokoch výrazný nárast, keď priemerný mesačný zárobok v roku 2023 dosiahol hodnotu 1 430 eur. Ide o medziročný rast 9,7 percenta, no rastúca inflácia naďalej komplikuje situáciu domácností a ich finančnú stabilitu. Aj keď sa tieto čísla na prvý pohľad zdajú povzbudivé, realita spotrebiteľov je ďaleko od optimizmu.
Inflácia znižuje reálnu hodnotu miezd
Inflácia na Slovensku začiatkom roka 2023 vystúpila na alarmujúcich 15,4 percenta, čo výrazne ovplyvnilo životné náklady obyvateľov. Aj keď sa počas roka 2024 podarilo infláciu znížiť na 2,1 percenta, letné mesiace opäť priniesli vyššie ceny. V novembri rovnakého roka miera inflácie dosiahla 3,2 percenta a aktuálne sa blíži ku štyrom percentám. Tento vývoj síce naznačuje zmiernenie cenových otrasov z predchádzajúceho roka, no vysoké náklady na základné potreby spôsobujú, že reálna hodnota príjmov rýchlo klesá.
Experti predikujú, že nárast miezd o 5,5 percenta v nasledujúcom období v praxi povedie len k minimálnemu zlepšeniu životnej úrovne, odhadovanému na približne jedno percento. Kvôli tomu majú domácnosti naďalej pocit, že ich príjmy nedokážu držať krok s výdavkami. Firmy, hnané potrebou kvalitne obsadených pracovných pozícií, síce pokračujú vo zvyšovaní platov, no tento krok nestačí na pokrytie rastúcich cien tovarov a služieb.
Slovensko zaostáva za európskym priemerom
Hoci slovenská priemerná mzda dosiahla v roku 2023 hodnotu 1 430 eur, táto suma je nižšia ako priemer v Európskej únii, ktorý predstavuje 1 583 eur. Rozdiely sú výrazné aj v porovnaní s okolitými krajinami. Českí zamestnanci zarábajú priemerne 2 000 eur mesačne, zatiaľ čo Rakúšania si prilepšia viac než dvojnásobne na 4 500 eur. Na druhej strane stojí Maďarsko s priemerným platom 1 408 eur a Bulharsko s 1 125 eur.
Od vstupu Slovenska do EÚ sa priemerná mzda v krajine zvýšila o 905 eur, avšak ekonomické rozdiely medzi západnou a strednou Európou sa zásadne nezmenšili. Navyše, Slovensko čelí vyšším životným nákladom. Porovnania ukazujú, že Slováci vynakladajú na základné potreby o 25 percent viac ako Poliaci a o 17 percent viac ako Česi. Kvôli týmto faktorom je pozitívny efekt rastu miezd často pohlcovaný zvýšenými nákladmi na bývanie, potraviny a ďalšie základné potreby.
Zásah vlády v podobe dočasného zníženia DPH na vybrané potraviny na 5 percent priniesol len krátkodobú úľavu. Zároveň zvýšenie základnej sadzby na 23 percent negatívne ovplyvnilo možnosti domácností šetriť alebo investovať. Odborní analytici sú presvedčení, že reálne zlepšenie môže nastať iba stabilizáciou inflácie na dlhodobý cieľ 2 percentá a znížením daňového zaťaženia.
Výzvy, ktorým čelí Slovensko, zahŕňajú nielen tlak na zvyšovanie miezd, ale aj reformu pracovného trhu. Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov a zvyšujúce sa prevádzkové náklady vytvárajú pre podniky zložitú situáciu. Pre zlepšenie situácie je potrebná kombinácia efektívnych opatrení, ktoré by vyvážili rast miezd, stabilizáciu inflácie a zmiernenie finančného zaťaženia zamestnancov aj zamestnávateľov.
