Priemerný plat na Slovensku naďalej rastie, no jeho tempo viditeľne slabne. Podľa údajov Štatistického úradu SR dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda v treťom štvrťroku 1 569 eur, čo je medziročný nárast o 5,7 percenta. V hrubom si tak zamestnanci prilepšili priemerne o 85 eur, no po započítaní inflácie sa ich reálna kúpna sila zvýšila iba o 1,3 percenta.
Rast platov brzdí inflácia
Rozdiel medzi nominálnym a reálnym rastom miezd ukazuje, aký silný vplyv má na peňaženky ľudí inflácia. Hoci platy vo väčšine odvetví formálne stúpli, v troch sektoroch to nestačilo na zdražovanie. Reálna mzda klesla v odborných, vedeckých a technických činnostiach o 2,4 percenta, v oblasti umenia, zábavy a rekreácie o 1,4 percenta a v administratívnych službách o 1 percento.
Na druhej strane, viac než 5-percentný reálny rast pocítili zamestnanci v oblasti nehnuteľností, v ťažbe a dobývaní a tiež v zdravotníctve. V zdravotníckom sektore sa už prejavilo zvýšenie platov dohodnuté na rok 2025, ktoré posunulo zárobky zdravotníkov citeľne vyššie aj po očistení o infláciu.
Všetky odvetvia nad tisíc eur
Aktuálne štatistiky priniesli aj symbolicky dôležitú hranicu. Po prvý raz od začiatku sledovania miezd presiahla priemerná mesačná mzda 1 000 eur vo všetkých 19 sledovaných odvetviach ekonomiky. Z hľadiska výšky zárobkov naďalej dominujú informácie a komunikácia, financie a poisťovníctvo a sektor energetiky, kde priemerný plat presahuje 2 500 eur.
Na opačnom konci rebríčka zostávajú ubytovacie a stravovacie služby, ktoré dlhodobo patria medzi najhoršie platené profesie. Aj v tomto segmente sa však priemer dostal nad hranicu 1 000 eur, čo odráža tlak trhu práce na zvyšovanie miezd aj v nižšie odmeňovaných profesiách.
Bratislava ťahá priemer nahor
Výrazné rozdiely pretrvávajú medzi regiónmi. Nadpriemernú mzdu si udržal iba Bratislavský kraj s priemerom 1 866 eur. V ostatných častiach Slovenska sa priemerné platy pohybujú od 1 252 eur v Prešovskom kraji po 1 495 eur v Trnavskom kraji. Napriek týmto rozdielom reálna mzda po zohľadnení inflácie stúpla vo všetkých regiónoch.
Najvýraznejší reálny rast dosiahli obyvatelia Nitrianskeho kraja, a to o 3,9 percenta. Celoslovenský priemer 1 569 eur je však citeľne ovplyvnený mzdami v hlavnom meste. Koncentrácia centier veľkých firiem a štátnych inštitúcií v Bratislave spôsobuje, že platy v tomto regióne sú podstatne vyššie než v zvyšku krajiny. Ak by sa Bratislava zo štatistiky vyčlenila, priemerná mzda na Slovensku by sa priblížila úrovniam krajov s nižšími zárobkami, napríklad Prešovského či Banskobystrického.
Prečo ľudia vidia na páske menej
Mnohých zamestnancov zneisťuje, že médiá informujú o priemernej mzde 1 569 eur, zatiaľ čo oni sami dostávajú na účet podstatne menej. Dôvodov je viac. V prvom rade ide o povahu štatistického ukazovateľa. Priemerná mzda je aritmetický priemer, ktorý je veľmi citlivý na extrémne vysoké platy. Relatívne malá skupina vrcholových manažérov, šéfov bánk či špičkových IT špecialistov s príjmami v tisícoch až desaťtisícoch eur dokáže priemer posunúť výrazne nahor.
Neprehliadnite
V praxi dlhodobo platí, že na priemernú mzdu nedosiahne približne 60 až 70 percent zamestnancov. Mzdy predavačiek, robotníkov či administratívnych pracovníkov sú nižšie a vo veľkom počte, pričom ich štatisticky „prebíjajú“ spomínané vysoké zárobky menšej skupiny ľudí. Reálnejší obraz o tom, koľko zarába „typický“ zamestnanec, by poskytoval medián mzdy, teda hodnota, ktorá rozdeľuje zamestnancov na dve rovnako veľké polovice. Ten býva stabilne o niekoľko stoviek eur nižší než priemer.
Druhým kľúčovým faktorom je rozdiel medzi hrubou a čistou mzdou. Štatistický úrad pracuje s hrubým príjmom. Pri hrubej mzde 1 569 eur dostane bezdetný zamestnanec po odrátaní daní a odvodov na účet približne 1 200 eur. Mnohí ľudia si však intuitívne porovnávajú svoju čistú výplatu s mediálne komunikovaným hrubým priemerom, čo prirodzene vytvára dojem, že zaostávajú viac, než to v skutočnosti zodpovedá štatistike.
