Prichádzame o tretinu pracujúcich: Svetu hrozí ekonomická katastrofa, akú ešte nezažil

Klesajúci počet obyvateľov v produktívnom veku predstavuje čoraz vážnejšiu ekonomickú hrozbu pre mnohé krajiny po celom svete. Najnovšie demografické prognózy OSN naznačujú, že viaceré štáty môžu do roku 2050 prísť až o viac ako tretinu svojej pracovnej sily. Hlavnými dôvodmi sú nízka pôrodnosť, hospodárske problémy a pokračujúca emigrácia mladých ľudí za lepšími pracovnými príležitosťami. Straty populácie, ktorých rozsah môže v niektorých krajinách dosiahnuť až 36 %, neprinášajú iba štatistické výzvy, ale aj vážne ekonomické a sociálne následky – od ohrozenia dôchodkových systémov až po preťaženie zdravotníckych kapacít.

Najväčšie poklesy v Južnej Kórei a Bosne a Hercegovine

Podľa aktuálnych údajov OSN sú medzi krajinami s najvyšším očakávaným poklesom ekonomicky aktívneho obyvateľstva do roku 2050 predovšetkým Južná Kórea a Bosna a Hercegovina. Bosnu a Hercegovinu čaká dramatické zníženie pracovnej sily o približne 36 %. Tento trend je dôsledkom kombinácie nízkej pôrodnosti, ekonomickej stagnácie a rozsiahlej emigrácie mladých ľudí, ktorí svoje uplatnenie nachádzajú prevažne v zahraničí. Krajina stále nesie jazvy vojnových konfliktov z 90. rokov, ktoré sa najvýraznejšie prejavujú na postupnom vyľudňovaní vidieckych oblastí.

Južná Kórea čelí podobne závažnej situácii, keďže jej populácia vo veku od 15 do 64 rokov by podľa prognóz mala klesnúť približne o 35 %. Táto ázijská technologická veľmoc v súčasnosti vykazuje jednu z najnižších mier plodnosti na svete, pričom iniciatívy vlády zamerané na podporu mladých rodín zatiaľ nepriniesli významnejšie zlepšenie situácie. Demografická budúcnosť krajiny preto zostáva extrémne neistá.

Európa a Karibik tiež čelia vážnym hrozbám

V Európe prežívajú demografické otrasy predovšetkým južné a východné krajiny. V Grécku by mohol počet ekonomicky aktívnych obyvateľov do roku 2050 poklesnúť o 28 %, čo úzko súvisí s vysokou mierou nezamestnanosti mladých a ich masívnym odchodom do zahraničia za pracovnými príležitosťami. Taliansko sa rovnako ocitá v neľahkej situácii – rok 2023 priniesol pre krajinu rekordne nízky počet narodených detí od obdobia jej zjednotenia, pričom počet ľudí v produktívnom veku pravdepodobne klesne o viac ako 27 %.

Litva a Bielorusko zápasia s predpokladaným poklesom ekonomicky aktívnej populácie asi o 27 %, pričom hlavnými dôvodmi sú nestabilné ekonomické podmienky a politická neistota. Napríklad Litva už od roku 1991 stratila približne milión obyvateľov kvôli odchodu za lepšími príležitosťami v zahraničí, a tento proces neustále pokračuje. Bielorusko v posledných rokoch zaznamenalo výrazný odliv najmä vzdelaných odborníkov, najmä v reakcii na vnútropolitické represie po roku 2020.

Karibik, konkrétne Portoriko a Kuba, čelia podobným dôsledkom. Portoriko môže podľa prognóz OSN čoskoro prísť o 35 % svojej pracovnej sily, keď by počet ekonomicky aktívnych osôb klesol približne z dvoch miliónov na 1,3 milióna. Hlavnými dôvodmi sú ničivé prírodné katastrofy, dlhotrvajúca ekonomická kríza a rekordná emigrácia do Spojených štátov amerických. Kuba zas čelí dlhodobému hospodárskemu stagnovaniu a taktiež vysokej miere emigrácie. Do roku 2050 by populácia v produktívnom veku mohla poklesnúť až o viac ako štvrtinu.

Nutnosť systémových riešení v Japonsku a Španielsku

Jedným z najvýraznejších príkladov dlhoročných demografických problémov je Japonsko. Krajina s jednou z najnižších mier pôrodnosti na svete (1,26 dieťaťa na ženu) sa môže ocitnúť pred poklesom ekonomicky aktívnej populácie o približne 26,4 % už v polovici tohto storočia. Japonsko sa dlhodobo zdráha otvoriť svoje hranice výraznejšej pracovnej imigrácii a svojím prístupom slúži ako modelová štúdia pre ostatné štáty, ktoré zvažujú lepšie zvládnutie dopadov demografickej krízy.

V podobnom postavení je aj Španielsko, ktorého pracovná sila by sa mala do roku 2050 znížiť asi o štvrtinu. K hlavným príčinám patrí pretrvávajúca vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí a problémy s rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom. Predchádzajúce migračné vlny už nie sú schopné tento nepriaznivý trend výraznejšie zmeniť, čo si vyžaduje komplexnejšie systémové opatrenia od vlády.

Globálna demografická kríza sa tak stáva jednou z najdôležitejších spoločensko-ekonomických výziev najbližších desaťročí. Jej dôsledky v podobe zatvorených škôl, prázdnych dedín či stále väčšieho tlaku na dôchodkové a zdravotnícke systémy sú už teraz evidentné. Ak vlády nebudú schopné prijať dostatočne účinné opatrenia – v podobe účinnej podpory pôrodnosti, flexibilnejšej imigračnej politiky či väčšieho využitia technológií – môžu byť skutočné ekonomické dôsledky ešte dramatickejšie, než varujú aktuálne prognózy.