Slovenská republika sa ocitla pod rastúcou kritikou za spôsob, akým nakladá s energetickými dotáciami. Podľa environmentálnej organizácie Priatelia Zeme-CEPA štát v posledných rokoch vynaložil až štyri miliardy eur na plošné dotácie na energie, pričom tieto finančné prostriedky mohli byť využité oveľa efektívnejšie. Namiesto krátkodobých riešení by tieto zdroje mohli priniesť dlhodobé úspory pre státisíce domácností. Navyše kritike neunikol ani nový vládny systém, ktorý sľubuje adresnejšiu podporu, no podľa odborníkov stále plytvá verejnými financiami.
Premrhané príležitosti: 37 percent rodinných domov mohlo byť zrekonštruovaných
Podľa analýz Priateľov Zeme-CEPA bola veľká časť z vynaložených štyroch miliárd eur použitá neefektívne. Táto suma, ak by bola presmerovaná do cielených investícií, by mohla pokryť obnovu až 37 percent všetkých rodinných domov na Slovensku. Takáto obnova zahŕňa výmenu starých okien, dverí či zateplenie stropov, čo by domácnostiam zabezpečilo reálne a trvalé úspory energií. Krátkodobé riešenia plošných dotácií naopak opakovane vyžadujú finančnú nákladnosť zo strany štátu bez preukázateľných dlhodobých výhod.
Organizácia upozorňuje, že štát premrhal šancu výrazne zlepšiť energetické hospodárenie krajiny. Investície do udržateľných riešení by nielen znížili náklady domácností, ale aj podporili ekologické ciele a znížili energetickú závislosť Slovenska. Miesto toho sa plošné financovanie ukázalo ako neefektívny a nákladný model bez trvalého dopadu na úroveň energetickej chudoby.
Nové adresné schémy: Zavádzajúca definícia „adresnosti“
Prijatý nový zákon o energopomoci, ktorý má začať platiť od roku 2026, sľubuje adresnú podporu domácnostiam. Napriek tejto deklarácii však má nový systém pokryť až 90 percent domácností, čo spochybňuje samotnú definíciu „adresnosti.“ Náklady na túto pomoc sa odhadujú na 435 miliónov eur, pričom podľa organizácie Priatelia Zeme-CEPA reálne energetickou chudobou trpí iba približne 18 percent domácností.
Cielené finančné opatrenia by podľa odborníkov mohli zaistiť efektívnejšiu distribúciu zdrojov. Ak by štát podporil iba 30 percent domácností, so značnou rezervou by pomohol všetkým skutočne ohrozeným skupinám obyvateľstva. Pri zachovaní tohto prístupu by zostalo voľných až 290 miliónov eur, ktoré by sa mohli využiť na trvalé riešenia, napríklad investície do obnovy stavieb alebo modernizáciu tepelných čerpadiel a kotlov, čím by sa zásadne zvýšila energetická efektívnosť.
Nejasnosti a riziká budúcej pomoci
Podľa nového zákona sa od roku 2026 ukončia plošné dotácie na energie, pričom sa očakáva zavedenie adresnej energopomoci. Tá bude podmienená príjmom domácností, pričom vláda zvažuje dve formy podpory – zastropovanie cien energií alebo poskytovanie energetických poukážok. Zatiaľ však chýbajú konkrétne detaily o príjmových limitoch či výške príspevku. Hoci vláda sľubuje automatizovaný systém bez administratívnych prekážok pre občanov, jeho zavedenie si vyžiada vytvorenie rozsiahlej databázy prepojených údajov o príjmoch, majetku a energetickej spotrebe obyvateľov.
Celkovo sa plánuje financovať nový systém energopomoci z nevyužitých eurofondov, pričom cieľom má byť najmä tlmenie možného rastu cien plynu a centrálneho tepla. Stabilné ceny elektriny by mali byť naďalej podporované vďaka dohode so Slovenskými elektrárňami. Napriek tomu ostáva otázne, či súčasný návrh riešenia dokáže efektívne zacieliť na tých, ktorí pomoc skutočne potrebujú, alebo opäť skončí plytvaním verejnými zdrojmi na širokospektrálnu podporu.
