Problémy s hospodárskym rastom výrazne zasahujú nielen Slovensko, ale celú Európsku úniu. Premiér Robert Fico v aktuálnej relácii Slovenského rozhlasu upozornil, že slovenská ekonomika ako výrazne exportne orientovaná krajina úzko závisí od vývoja celej Únie, ktorá momentálne zápasí s výrazným spomalením rastu. Napriek tomu Fico zdôraznil, že Slovensko je stále v relatívne dobrej situácii, pretože vykazuje pozitívny hospodársky rast. Zároveň však varoval pred vážnymi dopadmi, ak by došlo k plánovanému zastaveniu dodávok plynu z Ruska po roku 2027, ktoré presadzuje Európska únia.
Vážne ekonomické riziká odstavenia ruského plynu
Robert Fico označil za najvážnejšie riziko výrazné zdraženie plynu, ku ktorému podľa neho nevyhnutne dôjde, ak Európska únia presadí plán úplného zastavenia dodávok komodity z Ruska. Náklady na prepravu zemného plynu by sa mali podľa premiéra výrazne zvýšiť v dôsledku vyšších tranzitných poplatkov za dodávky zo západnej Európy. Zvýšila by sa aj samotná cena plynu, pričom odborné odhady hovoria o cenovom náraste približne o 40 až 50 percent. Zložitá situácia môže byť komplikovaná aj tým, že Slovensko ako vnútrozemská krajina nemá priamy prístup k terminálom skvapalneného zemného plynu, čo výrazne obmedzuje možnosti alternatívneho zásobovania.
Premiér upozornil tiež na riziko prípadnej žaloby zo strany ruského energetického gigantu Gazprom, ktorá by mohla Slovensko zaťažiť záväzkom vo výške 16 až 20 miliárd eur. Zároveň vyjadril pochybnosti o disponibilnosti dostatočných náhradných dodávok plynu v čase prípadnej energetickej krízy. Dožaduje sa preto jasných garancií od susedných krajín, ako sú Česko či Nemecko, že potrebná energia pre Slovensko bude zabezpečená aj v krízovej situácii.
Slovensko a Maďarsko blokujú plán Európskej únie
Problematika zastavenia ruských dodávok plynu výrazne rezonovala aj na pondelkovom rokovaní Rady EÚ pre energetiku v Luxemburgu, kde sa Slovensko spolu s Maďarskom postavilo proti spoločnému vyhláseniu o úplnom odstavení ruského plynu. Tieto dve krajiny sú jedinými štátmi z celkového počtu 27 členov Únie, ktoré zamietli ambiciózny plán Únie dosiahnuť ukončenie ruského plynu už do konca roka 2027. Podľa Poľska bol plán jasne podporený 25 krajinami a neprešiel iba kvôli odporu Slovenska a Maďarska.
Premiér Robert Fico zdôrazňuje, že Slovensko s pripravovaným energetickým plánom nebude súhlasiť dovtedy, kým nebudú podrobne zodpovedané všetky otvorené otázky a vyriešené potenciálne ekonomické a právne dopady. Ako strategický krok chce preto Fico využívať právo veta pri schvaľovaní ďalšieho plánovaného sankčného balíka EÚ voči Rusku. Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár už dostal za úlohu na tohtotýždňovom zasadnutí požiadať o odloženie rokovania o tomto sankčnom balíku až dovtedy, kým nebudú vyriešené otázky energetickej bezpečnosti Slovenska.
Zamestnávatelia žiadajú hlbšiu analýzu a spravodlivú kompenzáciu
Do prebiehajúcich debát aktívne vstúpila aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), ktorá žiada kompetentné orgány o detailné posúdenie presných dopadov plánovaného zastavenia dodávok plynu z Ruska. AZZZ apeluje na vznik profesionálneho analytického tímu, ktorý dokáže zhodnotiť individuálne vplyvy legislatívy na jednotlivé členské krajiny EÚ. Zamestnávatelia očakávajú tiež začatie odborných rokovaní na európskej úrovni s cieľom vybudovať spravodlivý mechanizmus kompenzácie prípadných škôd, ktoré by zasiahli najviac postihnuté krajiny vrátane Slovenska.
Okrem toho AZZZ požaduje, aby sa hlasovanie o návrhoch a významných legislatívnych opatreniach odložilo až na obdobie, kedy budú k dispozícii všetky relevantné údaje a jasne definované stratégie podpory firiem a domácností. Zamestnávatelia zároveň otvorene žiadajú, aby takéto zásadné rozhodnutia neboli prijímané väčšinovým, ale jednomyseľným súhlasom všetkých členských štátov, čím by bol zohľadnený hlas krajín priamo ohrozených výraznou energetickou závislosťou od Ruskej federácie.
