Veľká časť obyvateľov Slovenska ani len netuší, že by podľa zákona mohli pravidelne poberať vyššie sumy od štátu, ak splnia určité kritériá. Systém dôchodkových dávok je však zložitý a neraz vyžaduje detailné znalosti právnych podmienok. Platí to aj pre invalidné dôchodky, kde o konečnej výške rozhoduje nielen zdravotný stav, ale najmä dĺžka poistenia a výška predchádzajúcich príjmov.
Výpočet invalidného dôchodku: Tri kľúčové faktory
Podľa platnej legislatívy sa suma invalidného dôchodku určuje kombináciou priemerného zárobku poistenca, celkového počtu rokov dôchodkového poistenia vrátane tzv. pripočítaného obdobia, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ktorú každoročne stanovuje štát na základe vývoja miezd v ekonomike. Pripočítané obdobie predstavuje čas, ktorý by dotyčný mohol ešte odpracovať do dovŕšenia dôchodkového veku, čím sa zabezpečuje, že ľudia so zdravotným postihnutím neprichádzajú automaticky o roky poistenia, na ktoré by pri zdraví mali nárok.
Miera invalidity zohráva tiež zásadnú úlohu. Ak posudkový lekár potvrdí pokles pracovnej schopnosti poistenca nad 70 %, nárokovať si môže plnú výšku invalidného dôchodku podľa štandardného vzorca. V prípade, že schopnosť pracovať poklesne o 40 až 70 %, dôchodok sa primerane kráti. Významným pravidlom zostáva, že ak k invalidite dôjde vlastným zavinením poistenca – napríklad kvôli konzumácii alkoholu alebo drog – štát znižuje dávku na polovicu. Toto opatrenie platí bez ohľadu na stupeň invalidity.
Osobitné podmienky sa týkajú aj mladých ľudí do 20 rokov. Pre tých, ktorí si nestihli odpracovať adekvátne obdobie, sa dôchodok vypočíta automaticky z dvoch tretín priemernej mzdy. Takýmto spôsobom je zabezpečený minimálny dôchodkový štandard aj pre najmladších poistencov, ktorým zdravotný stav znemožnil začať pracovnú kariéru.
Praktické príklady: Od 318,10 do 380,40 eura mesačne
Reálne nastavenie systému ilustrujú dva konkrétne prípady. Prvý z nich sa týka poistenca, ktorý bol od začiatku roka 2025 uznaný za invalidného s poklesom pracovnej schopnosti nad 70 %. Ten mal za sebou 15,5 roka dôchodkového poistenia a ďalších 5,6 roka mu štát pripočítal ako obdobie do dôchodkového veku, takže celková hodnota činila viac ako 21 rokov. Na základe jeho priemerného príjmu a aktuálnej dôchodkovej hodnoty mu bola priznaná mesačná dávka 311,50 eura, ktorú štát následne valorizoval o infláciu (2,1 %), čo predstavovalo zvýšenie o 6,60 eura. Výsledkom je celkový invalidný dôchodok vo výške 318,10 eura mesačne.
Druhý príklad ukazuje poistenca so znížením pracovnej schopnosti na 50 %, teda bez nároku na plnú výšku dávky. V tomto prípade bolo do obdobia dôchodkového poistenia započítaných vyše 38 rokov a ďalšie takmer tri roky pripočítané. Vďaka vyššiemu počtu rokov poistenia a priemernej mzde mu štát priznal invalidný dôchodok vo výške 372,50 eura mesačne, ktorý bol valorizovaný o necelých 8 eur (tiež navýšenie o 2,1 %). Výsledná suma tak dosiahla 380,40 eura mesačne.
Spravodlivosť, prevencia aj povinnosti poistencov
Systém invalidných dôchodkov teda nepodlieha iba zdravotným kritériám. Zohľadňuje predovšetkým dĺžku a povahu dôchodkového poistenia, výšku zárobku a zavinenie vzniku zdravotného postihnutia. Významným pravidlom je priebežná valorizácia dávok v závislosti od inflácie. Odborníci odporúčajú pravidelne sledovať osobný poistný účet a pri akejkoľvek nejasnosti využívať informačné služby Sociálnej poisťovne.
