Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok 5. júna oznámila ďalšie zníženie svojich kľúčových úrokových sadzieb. Ide už o ôsmy pokles za posledných 12 mesiacov, ktorým banka reaguje najmä na spomaľovanie ekonomiky eurozóny a neistotu v globálnom obchodnom prostredí. Nové zníženie predstavuje pokles sadzieb o 25 bázických bodov a nadobudne účinnosť od 11. júna.
Po novom tak klesne úroková sadzba hlavných refinančných operácií ECB na úroveň 2,15 %, sadzba jednodňových refinančných operácií na 2,40 % a sadzba jednodňových sterilizačných operácií sa zníži na rovných 2,00 %. Banka svoje rozhodnutie opiera o aktuálne ekonomické dáta, ktoré poukazujú na postupné zmierňovanie inflácie a súčasne pretrvávajúce riziká spomaľovania rastu.
Inflačný cieľ ECB sa blíži, no vyhliadky rastu sú nestabilné
Predpovede ECB ukazujú, že inflácia v eurozóne by sa mohla už v roku 2025 stabilizovať na želanej úrovni 2,0 %. V nasledujúcom roku banka očakáva jej pokles na 1,6 %, pričom v dlhšom horizonte, teda v roku 2027, znova počíta s návratom na 2,0 %. Jadrová inflácia, ktorá vylučuje výkyvy cien energií a potravín, by mala postupne klesnúť z 2,4 % v roku 2025 na 1,9 % v rokoch 2026 a 2027.
Neprehliadnite
Optimistické projekcie inflácie však sprevádza značná neistota v oblasti hospodárskeho rastu. ECB aktuálne predpokladá, že ekonomika eurozóny porastie v roku 2025 miernym tempom 0,9 %. Prognóza na rok 2026 bola mierne revidovaná smerom nadol, z pôvodne očakávaných 1,2 % na 1,1 %. Rast ekonomiky by sa však v roku 2027 mohol zvýšiť na úroveň 1,3 %, najmä vďaka posilňovaniu domáceho dopytu, lepším príjmom domácností, stabilnej situácii na trhu práce ako i štátnym výdavkom do infraštruktúry a obrany.
Napriek tomu ostáva situácia neistá. Hrozby vyplývajúce z globálneho obchodného napätia by mohli spôsobiť negatívny vplyv na investície a vývozy eurozóny. Prípadná eskalácia obchodných vojen v medzinárodnom prostredí by mohla znamenať pomalší hospodársky rast ako i nižšiu infláciu v porovnaní s aktuálnymi odhadmi.
Čo znamená nové zníženie úrokov pre obyčajných ľudí?
Nedávne rozhodnutie ECB pocítia aj slovenskí občania, a to v niekoľkých smeroch. Pozitívnym efektom sú predovšetkým lacnejšie úvery na bývanie a spotrebu. Nižšie sadzby totiž umožňujú bankám poskytovať atraktívnejšie podmienky, čo znamená úsporu na mesačných splátkach hypoték či pôžičiek. To isté platí aj pre podnikateľov, kde lacnejšie financovanie môže podporiť rozvoj podnikania a nové investície.
Neprehliadnite
Znižovanie úrokov má však aj opačnú stranu. Sporitelia môžu v blízkej budúcnosti očakávať nižšie výnosy zo svojich úspor uložených na termínovaných vkladoch či sporiacich účtoch. Z tohto dôvodu by mohli byť nútení hľadať alternatívne investičné možnosti ako podielové fondy, dlhopisy či investície na kapitálových trhoch. Táto situácia na finančných trhoch núti ľudí prehodnocovať, akým spôsobom svoje úspory zhodnocujú a chránia pred stratou hodnoty.
Ďalším aspektom politiky nízkych úrokových sadzieb je oslabenie spoločnej európskej meny, eura. Tým pájdom sa dovoz tovarov, ako sú napríklad elektronika, oblečenie či pohonné látky môže mierne predražiť. Naopak, pre slovenských vývozcov môže byť slabšie euro výhodou, pretože ich tovary budú cenovo konkurencieschopnejšie na medzinárodnom trhu.
Cieľom je ekonomická stabilita a vyššia zamestnanosť
Z dlhodobého hľadiska ECB týmto znížením úrokových sadzieb smeruje k zvýšeniu ekonomickej dynamiky v eurozóne. Cieľom je podporiť domáci dopyt, motivovať domácnosti a firmy k vyšším investíciám a spotrebe, čo by malo postupne viesť k nárastu pracovných príležitostí a zníženiu nezamestnanosti.
Slovensko ako súčasť eurozóny je tak priamo ovplyvnené politikami ECB. Domáce hospodárstvo by mohlo ťažiť z priaznivejších podmienok financovania úverov, ale zároveň bude musieť čeliť výzvam spojeným s nižším ohodnotením úspor a potenciálnym tlakom na spotrebiteľské ceny dovážaných tovarov.
Napriek neistote platí, že aktuálny krok ECB by mal vo všeobecnosti pomôcť stabilizovať ekonomické prostredie eurozóny a dodať potrebnú podporu v období zvýšeného globálneho obchodného rizika.
