Štátny dôchodkový systém na Slovensku sa ocitol v závažnej kríze. Odborníci upozorňujú, že mladším generáciám reálne hrozia výrazne nižšie dôchodky, než aké dnes poberajú ich rodičia a starí rodičia. Príčinami tohto problému sú predovšetkým nepriaznivý demografický vývoj a slabá finančná kondícia Sociálnej poisťovne, ktorej príjmy nestačia pokrývať výdavky na dôchodky.
Výrazný pokles dôchodkov hrozí generáciám po roku 1988
Negatívny vplyv budúcej penzie najviac pocítia Slováci narodení po roku 1988. Expertné analýzy ukazujú, že pri nezmenených podmienkach budú ich dôchodkové dávky nižšie až o štvrtinu oproti súčasným penzistom. Dôvodom sú zmeny v spôsobe výpočtu a započítavania obdobia dôchodkového poistenia, ktoré sú dnes prísnejšie a menej výhodné.
Napokon to dokumentuje konkrétny ilustračný príklad dvoch modelových penzistiek: Anna, ktorá sa narodila v roku 1962, získala počas svojho života vďaka započítaniu obdobia materskej a rodičovských dovoleniek či štúdia celkovo až 46 rokov dôchodkového poistenia. Jej penzia tak predstavuje 861,10 eura mesačne.
Zuzana, narodená v roku 1988, pri rovnakej pracovnej histórii a počte detí by však v dôsledku nových pravidiel dostávala dôchodok len vo výške 638,40 eur mesačne. Ide teda o rozdiel takmer 223 eur každý mesiac. Tento príklad jasne ukazuje neblahé dôsledky nového nastavenia dôchodkového systému pre mladšie ročníky.
Bez súkromného sporenia hrozí pokles životnej úrovne
Údaje z Inštitútu pre stratégie a analýzy potvrdzujú kritickú demografickú situáciu na Slovensku. Kým v 60. rokoch minulého storočia boli na jedného seniora štyri deti, dnes je tento pomer obrátený. Len v minulom roku pribudlo viac ako 38-tisíc dôchodcov, čo predstavuje rekordný prírastok v histórii krajiny. Sociálna poisťovňa zároveň zaznamenala schodok vo výške približne 3 miliardy eur, keďže príjmy z odvodov nepostačili na pokrytie výdavkov.
Pod tlakom tohto vývoja analytici odporúčajú, aby si Slováci začali čo najskôr tvoriť vlastné dôchodkové rezervy. Špeciálna analýza spoločnosti Swiss Life Select presne stanovuje potrebné čiastky: ak chce jednotlivec dôchodok navýšiť o 100 eur mesačne počas obdobia 20 rokov, mal by mať pri odchode do penzie nasporených približne 20-tisíc eur. Pri dvojnásobnom mesačnom prilepšení, teda 200 eur, potrebuje človek rezervu asi 40-tisíc eur.
Kľúčovým faktorom je pritom čas, kedy s odkladaním na dôchodok začnete. Ak sa človek pripravuje 40 rokov, postačí odložiť každý mesiac len približne 13 eur. Pri 20-ročnom sporení táto suma narastá na 49 eur a pri desaťročnej rezervnej stratégii pred penziou to znamená až 129 eur mesačne. Predpokladom funkčnosti takejto stratégie je však pravidelné a dlhodobé investovanie, ktoré kompenzuje vplyv inflácie. Tá totiž počas dvadsiatich rokov zníži hodnotu peňazí približne o polovicu – to, čo dnes kúpite za 100 eur, bude stáť takmer 149 eur. Preto je nevyhnutná konzultácia s licencovaným finančným poradcom a výber vhodných investičných nástrojov, ktoré zabezpečia rast úspor nad mieru inflácie.
Dnešní dôchodcovia sú na tom relatívne dobre
Zaujímavosťou je, že dnešná situácia dôchodcov až tak kritická nie je. Podľa minuloročných údajov oficiálna hranica príjmovej chudoby predstavuje 509 eur mesačne, pritom priemerný starobný dôchodok bol na úrovni 683,10 eura. Znamená to, že väčšina dôchodcov v skutočnosti nie je vystavená chudobe. Naopak, miera ohrozenia chudobou alebo sociálnym vylúčením bola pre dôchodcov približne 13,1 percenta, v porovnaní s celkovým priemerom populácie na hodnote 16,5 percenta. Z tohto pohľadu sú seniori na Slovensku v priemere oveľa menej ohrozenou skupinou než rodiny s deťmi.
To vyvoláva diskusiu aj o účelnosti súčasného systému trinástych dôchodkov, ktorý zaťažuje štátny rozpočet, hoci väčšina recipientov nie je ohrozená príjmovou chudobou. Experti preto upozorňujú na potrebu širšej dôchodkovej reformy, ktorá by reflektovala reálne príjmové a sociálne podmienky a zrealizovala spravodlivejší prístup k alokácii verejných financií.
Bez zásadných zmien v systéme financovania dôchodkov sa však riziko výrazného poklesu životnej úrovne nastupujúcich generácií seniorov naďalej prehlbuje. Dôchodcovská otázka je tak podľa analytikov jednou z najsilnejších ekonomických a sociálnych výziev Slovenska do budúcna.
