Španielsko zvažuje zásadnú zmenu v systéme financovania svojich ciest. Asociácia infraštruktúrnych spoločností navrhuje spoplatnenie všetkých diaľnic a štátnych ciest systémom „plať za každý prejdený kilometer“. Táto transformácia by znamenala veľkú zmenu pre krajinu, kde takmer 70 % diaľničnej siete nie je spoplatnených.
Nové poplatky pre vodičov
Podľa návrhu by motoristi museli zaplatiť 0,03 € za každý prejdený kilometer v prípade osobných áut, zatiaľ čo pre nákladné vozidlá by suma dosiahla 0,14 € za kilometer. Pre bežného vodiča, ktorý ročne najazdí približne 15 000 kilometrov, by to znamenalo dodatočné náklady vo výške 450 eur. Nákladná doprava by čelila tisíckam eur ročne, čo by mohlo ovplyvniť ceny tovarov a služby spojené s logistikou.
Autori návrhu zdôrazňujú, že tento systém by umožnil presnejšie prerozdeľovanie nákladov na údržbu ciest. Súčasný model, financovaný prevažne z daní, už podľa nich nie je efektívny, najmä kvôli rastúcemu počtu elektromobilov a úsporným technológiám v tradičných motoroch. Klesajúce príjmy zo spotrebných daní na pohonné hmoty považujú za ďalší dôvod na zavedenie systematického poplatku.

Finančné výnosy pre infraštruktúru
Odhaduje sa, že tento nový systém by za nasledujúcich 25 rokov priniesol do štátneho rozpočtu 143 miliárd eur, pričom všetky tieto prostriedky by boli vyčlenené na modernizáciu a údržbu dopravnej infraštruktúry. Vládne výdavky na cesty by sa zároveň mohli znížiť o 40 miliárd eur, čo by odľahčilo celkové verejné financie. Podľa odborníkov by tak Španielsko získalo spoľahlivý zdroj financovania, ktorý by pomohol riešiť výzvy spojené s dopravou a ekonomikou.
Aj napriek ekonomickým výhodám návrh čelí politickej neistote. Španielska vláda zatiaľ k téme pristupuje s opatrnosťou, pretože podobné pokusy v minulosti vyvolali značný odpor verejnosti. Španielski vodiči doteraz vnímali cestnú sieť ako prirodzenú verejnú službu, ktorá by podľa nich nemala byť ďalšie finančne zaťažená.
Európske prepojenie
Podobné systémy sa pripravujú aj v iných európskych krajinách, ako sú Holandsko a Veľká Británia. Hlavnými dôvodmi sú rovnaké výzvy – potreba stabilného financovania ciest a dosahovanie ekologických cieľov. Namiesto paušálnych diaľničných známok by vodiči v týchto krajinách platili podľa skutočne najazdených kilometrov.
Tento model obhajujú jeho podporovatelia ako spravodlivejší prístup, keďže náklady znášajú len tí, ktorí cestnú sieť aktívne používajú. Kritici však varujú pred negatívnymi dôsledkami na ekonomiku, najmä na obyvateľov vidieckych oblastí, kde sa vodiči často nezaobídu bez auta. Ak by sa tento systém uplatnil na celoeurópskej úrovni, mohol by znamenať výrazný koniec cenovo dostupného automobilového cestovania, na aké sú mnohí Európania zvyknutí.