Slovenskí pekári a mlynári upozorňujú, že bez cielenej podpory domácej výroby základných potravín môže krajina v čase vážnej krízy naraziť na nedostatok chleba, múky a pečiva. Tvrdia, že časť z približne 150 miliónov eur, ktoré má podľa návrhu štátneho rozpočtu pribudnúť rozpočtu rezortu obrany, by mal štát vyčleniť aj na posilnenie potravinovej bezpečnosti a ochranu kritickej potravinárskej infraštruktúry.
Výroba potravín ako súčasť obrany
Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov a Spolok mlynárov Slovenska vo svojom stanovisku konštatujú, že bez investícií do domácich kapacít pri výrobe kľúčových potravín zostane Slovensko zraniteľné voči mimoriadnym situáciám. Vláda má podľa nich teraz pri prerokúvaní obranného rozpočtu šancu ukázať, či považuje potravinovú sebestačnosť za strategickú tému. Zväzy pripomínajú, že chlieb, múka a pečivo tvoria úplný základ jedálnička, ktorý je v krízových podmienkach nenahraditeľný.
Predseda predstavenstva SZPCC Milan Lapšanský zdôraznil, že štát každoročne hľadá stovky miliónov eur na dotovanie cien energií pre domácnosti. Podľa neho je však rovnako zásadné riešiť, aby mali ľudia v týchto vykúrených bytoch aj istotu prístupu k základným potravinám. Zväzy preto apelujú, aby sa pri navyšovaní výdavkov na obranu súčasne myslelo aj na ochranu a udržanie domácich potravinárskych závodov, ktoré sú súčasťou kritickej infraštruktúry.
Poľská miliardová pomoc verzus Slovensko
Predstavitelia potravinárov poukazujú na to, že susedné Poľsko plánuje v priebehu dvoch rokov vložiť viac ako 2,3 miliardy eur do ochrany kritickej infraštruktúry vrátane potravinárstva. Zdôrazňujú, že slovenské podniky sú vystavené porovnateľným legislatívnym nárokom, no nedostávajú obdobnú podporu. Zatiaľ čo Varšava investuje do odolnosti vlastných systémov, slovenskí výrobcovia podľa zväzov zápasia s rastúcimi povinnosťami aj nákladmi, ktoré musia kryť z vlastných zdrojov.
Podniky zaradené medzi prvky kritickej infraštruktúry musia podľa platných pravidiel každoročne vynakladať na bezpečnostné a technické opatrenia aj stovky tisíc eur na jednu výrobnú prevádzku. Pre mnohé firmy ide o výraznú finančnú záťaž, ktorá ich podľa zväzov tlačí k zvyšovaniu odbytových cien. Keďže na tieto povinné investície nemajú vytvorené rezervy, hrozí obmedzovanie prevádzok alebo prenášanie nákladov na spotrebiteľov.
Rastúci dovoz a slabá sebestačnosť
Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov dlhodobo tvrdí, že v krajine chýba ucelený a funkčný systém podpory potravinárskeho sektora. Súčasne kritizuje rastúci dovoz pekárenských výrobkov zo západnej Európy, ktoré na pulty masívne prinášajú obchodné reťazce. Podľa zväzu tak domáci producenti strácajú priestor na trhu a s tým aj časť schopnosti rýchlo zabezpečiť dostatočné množstvo základných potravín v prípade náhlej krízy.
Lapšanský pripomína, že Slovensko je hraničnou krajinou NATO a susedí so štátom, ktorý je aktuálne vo vojnovom konflikte. V takomto geopolitickom prostredí považuje za nevyhnutné uvažovať aj o menej priaznivých scenároch a pripraviť sa na ne vopred, hoci štát súčasne rieši konsolidáciu verejných financií. Podľa neho nestačí posilňovať len vojenské kapacity, ale treba zabezpečiť aj to, aby krajina vedela v kríze uživiť vlastné obyvateľstvo.
Fínska skúsenosť a varovanie
Šéf zväzu pekárov ako pozitívny príklad spomína Fínsko, ktoré bolo podľa jeho slov počas pandémie pripravené aj z hľadiska zásob ochranných prostriedkov. Vďaka včasne vytvoreným rezervám tam štát nemusel nakupovať predražené rúška či dezinfekciu od špekulantov, čo mu ušetrilo značné prostriedky. Podobný prístup by podľa Lapšanského mal platiť aj pri základných potravinách, ktoré sú pre fungovanie spoločnosti ešte dôležitejšie ako ochranné pomôcky.
Neprehliadnite
Lapšanský na záver upozorňuje, že ak Slovensko nezačne systematicky podporovať domácu výrobu chleba, múky a pečiva a nepripraví sa na možné výpadky dodávok, v prípade rozsiahlej krízy, živelnej pohromy alebo vojny môže nastať katastrofický scenár. Podľa jeho slov by mohli ľudia v najhoršom variante čeliť situácii, keď si základné potraviny nebudú mať kde kúpiť alebo na ne nebudú mať dostatočné finančné prostriedky.
