Európska únia sa pripravuje na potenciálne vážny obchodný konflikt so Spojenými štátmi. Členské štáty EÚ vo štvrtok 24. júla schválili balík odvetných ciel na americký tovar v rekordnej hodnote 93 miliárd eur. Tento krok je odpoveďou na hrozbu amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý oznámil možnosť zavedenia 30-percentného cla na tovar z EÚ, ak obe strany neuzavrú obchodnú dohodu do 1. augusta. Nové opatrenia by mali vstúpiť do platnosti 7. augusta, ak dohoda medzi oboma ekonomikami zlyhá.
Intenzívne rokovania o riešení
Hoci EÚ schválila historicky vysoké clá, stále sa snaží o diplomatické riešenie. Rokovania medzi Bruselom a Washingtonom pokračujú a objavujú sa náznaky možného kompromisu. Jedným z návrhov je zavedenie základného cla vo výške 15 % na európsky tovar, čo by mohlo zmierniť hroziaci konflikt. Spojené štáty naznačili ochotu znížiť svoje požadované clá, ak Európska únia viac otvorí svoj trh americkým firmám.
Súčasťou amerického návrhu môžu byť aj sektorové výnimky pre citlivé oblasti, ako sú farmaceutické výrobky, poľnohospodárske tovary či lietadlá. Tieto ústupky však budú závisieť od ochoty EÚ spraviť kompromisy, ktoré by boli výhodné pre americké spoločnosti.
Odpor EÚ voči ultimátu USA
Balík odvetných ciel, schválený 26 z 27 členských štátov EÚ, obsahuje opatrenia v hodnote 93 miliárd eur. Tento balík je rozdelený na dve časti – prvá, už schválená na jar, má hodnotu 21 miliárd eur. Druhá, nová fáza ciel v hodnote 72 miliárd eur, cieli na ikonické americké produkty, ako sú autá, lietadlá a bourbon. Proti opatreniam vystúpilo iba Maďarsko.
Podľa Európskej komisie je dôležité, aby Brusel ukázal odhodlanie a schopnosť čeliť tlaku. Súčasne sa pripravuje aj zoznam možných obmedzení pre americké technologické a finančné firmy, ak diplomatické rokovania neprinesú výsledky. Kľúčovými členmi presadzujúcimi tvrdý prístup sú Francúzsko a Nemecko, ktoré volajú po jednotnom postoji EÚ.
Očakávané dopady obchodnej vojny
Obchodný konflikt medzi EÚ a USA by mohol mať vážne následky pre obidve ekonomiky. Zvýšenie ciel by okamžite zdražilo dovážané americké produkty, ale vyvolalo by aj rast cien v dôsledku vyšších výrobných nákladov, čo by prispelo k inflácii. Americké clá na európske autá by výrazne zasiahli nemecké automobilky, čo by malo priamy dopad aj na slovenské hospodárstvo, ktoré je úzko naviazané na nemecký automobilový priemysel. Straty v objednávkach by mohli viesť k znižovaniu výroby a ohrozeniu tisícov pracovných miest na Slovensku.
Pre Slovensko, ako malú a mimoriadne otvorenú ekonomiku závislú od exportu, by tento konflikt znamenal vážny rizikový faktor. Výpadky v exporte, najmä v automobilovom sektore, by mohli urýchliť hospodársky pokles a sťažiť postavenie slovenských firiem na globálnych trhoch. Obchodná vojna by tak nezaťažila iba ceny, ale aj stabilitu pracovného trhu.
Podľa doterajšieho vývoja zostáva kľúčovou otázkou, či obe strany dokážu dosiahnuť kompromis, ktorý by zmiernil napätie a odvrátil nepriaznivé ekonomické následky pre milióny ľudí na oboch stranách Atlantiku.
