Len máloktorí vodiči si uvedomujú, že autá vyrobené po roku 2021 dokážu zozbierať a odosielať údaje o ich jazdení a správaní sa na ceste. Tieto dáta smerujú do centrálnej európskej databázy, pričom ich spracovanie je automatické a zabezpečené modernými technológiami. Takýto systém má však svoje kontroverzné stránky, ktoré vyvolávajú zmiešané reakcie medzi motoristami a odborníkmi.
Automobily ako zdroj cenných informácií
Od roku 2021 sú všetky automobily vybavené palubným monitorovacím systémom OBFCM, ktorý zbiera údaje o reálnej spotrebe paliva, najazdených kilometroch, priemernej rýchlosti či využívaní elektrickej energie v prípade plug-in hybridov. Tento systém umožňuje získať presné dáta o správaní vozidiel na cestách, čo poskytuje základ pre ich porovnanie s výsledkami laboratórnych testov. Zjednotený zber údajov umožňuje lepšie porozumenie reálneho využitia technológií a optimalizáciu ďalšieho vývoja vozidiel.
Výrobcovia prenášajú zozbierané dáta do Európskej environmentálnej agentúry. Hoci systém zahŕňa aj VIN číslo každého vozidla, EÚ tvrdí, že ide len o overenie pravdivosti údajov. Prítomnosť tohto identifikátora však vyvoláva obavy z možného zneužitia údajov, keďže umožňuje priradenie dát ku konkrétnemu autu a vodičovi. Systém OBFCM je zároveň navrhnutý tak, aby poskytol podrobné informácie o využívaní vozidiel, no čisto elektrické automobily sú z monitorovania vylúčené.
Nové povinnosti pri technických kontrolách
V roku 2023 vstúpila do platnosti nová povinnosť týkajúca sa pravidelných technických kontrol. Pri diagnostike vozidla môžu technici odčítať zo systému OBFCM kompletný balík údajov za predchádzajúce obdobie. Tieto dáta následne smerujú do národných orgánov a odtiaľ do európskej databázy, čím sa z bežnej technickej kontroly stáva proces spracovania a získavania cenných informácií o vozidle. Táto novinka sa zaviedla najmä na zlepšenie transparentnosti a kontinuity údajov o reálnom správaní automobilov na cestách.
Cieľom tohto modelu je porovnať hodnoty získané pri bežnej jazde s tými, ktoré boli namerané počas testov vo fabrikách. Brusel si od tohto kroku sľubuje zvýšenú kontrolu a presnosť údajov po emisných škandáloch, ktoré zasiahli automobilový priemysel. Napriek tomu sa objavujú otázniky, či by tieto údaje mohli byť v budúcnosti využité na spoplatnenie jazdy či iné administratívne zásahy, ktoré by ovplyvnili majiteľov vozidiel. Kritici zároveň poukazujú na nedostatok jasných pravidiel v prípade elektrických vozidiel, ktorým monitoring zatiaľ chýba.
Právo odmietnuť zdieľanie údajov
Hoci systém zberu dát funguje automaticky, vodiči majú možnosť vyjadriť nesúhlas so sprístupnením svojich údajov. Automobilky ako BMW, Mercedes či Volkswagen potvrdili, že majitelia môžu požiadať o vypnutie odosielania dát písomne. Táto možnosť je dostupná pri pravidelných servisných kontrolách alebo priamo počas STK, no technici na ňu vodičov väčšinou neupozorňujú. Odvolávajú sa na to, že ide len o formálnu administratívnu možnosť.
Ak sa vodič rozhodne odmietnuť zdieľanie údajov, jeho dáta sa nezaznamenajú do centrálnej európskej databázy. Tento krok síce pomáha chrániť súkromie, no môže viesť aj k obmedzeniu určitých práv, ako sú záruky alebo softvérové aktualizácie zo strany výrobcu. V tejto oblasti zatiaľ neexistujú jednotné pravidlá, čo znamená, že postup výrobcov sa môže líšiť podľa značky alebo politík konkrétnej automobilky.
Táto nová prax, spojená so zhromažďovaním a zdieľaním údajov, ukazuje nielen technologický pokrok v odvetví, ale aj zvyšujúcu sa potrebu vyváženia medzi transparentnosťou a ochranou súkromia spotrebiteľov. Otázkou zostáva, či bude tento hybridný model smerovať k dlhodobej dôvere zo strany motoristov alebo len posilní ich obavy zo zneužitia ich údajov.
