Slovensko sa nachádza v zložitej ekonomickej situácii, pričom predstavený tretí konsolidačný balíček v hodnote 2,7 miliardy eur má za cieľ spomaliť rast verejného dlhu. Napriek tomu môže byť tento krok nedostatočný na udržanie dlhu pod hranicou 60 % HDP, čo predstavuje kritický ukazovateľ na dodržiavanie fiškálnych pravidiel Európskej únie a legislatívy Slovenska. Analytici uvádzajú, že opatrenia síce zmiernia rast dlhu, ale nevyriešia jeho stabilizáciu.
Opatrenia a ich limity
Súčasný balíček konsolidácie zahŕňa úspory na výdavkoch štátu vo výške 1,3 miliardy eur, čo zahŕňa zmrazenie valorizácie platov štátnych zamestnancov či zníženie ich počtu. Tieto kroky sú považované za nevyhnutné, no otázne je, či takýto rozsah úspor bude dostatočný na pokrytie plánovaného cieľa. Zvýšenie daní zohráva ďalšiu dôležitú rolu, najmä progresívne zdanenie, ktoré má generovať významné príjmy pre štát. Tento krok však môže predstavovať riziko, ak odradí kvalifikovanú pracovnú silu, čo by mohlo oslabiť ekonomiku Slovenska.
Okrem dane z príjmov sa zameriava aj na zvýšenie odvodov. Zdravotné odvody zamestnancov by mali priniesť dodatočných 358 miliónov eur, zatiaľ čo z minimálnych sociálnych odvodov živnostníkov sa očakáva príjem 102 miliónov eur. Napriek tomu sú experti skeptickí, či takéto opatrenia budú postačovať na výraznejšiu fiškálnu stabilizáciu.
Nutné, ale nedostatočné kroky
Aktuálne opatrenia sú prevažne zamerané na spomalenie zadlžovania, pričom ich cieľom je zmierniť tlak na verejné financie. Napriek týmto pokusom bude Slovensko s najväčšou pravdepodobnosťou naďalej udržiavať dlh nad hranicou 60 % HDP, čo naznačuje, že ďalšie konsolidačné vlny budú nevyhnutné. Tieto kroky, hoci bolestivé, zrejme neprinesú očakávané riešenie stability verejných financií.
Jedným z najväčších rizík je zvýšenie úrokových nákladov na obsluhu verejného dlhu či zhoršenie ratingu krajiny. Vláda by sa v budúcnosti mohla vyhnúť ďalším problémom len za predpokladu ešte radikálnejších opatrení, ktoré môžu zahŕňať plošné zvýšenie DPH, škrty v sociálnych programoch alebo reformy vo verejných systémoch, ako sú zdravotníctvo a dôchodky.
Budúcnosť verejných financií
Ekonomická analýza naznačuje, že aktuálny balíček konsolidácie nie je poslednou etapou šetrenia. Kroky, ktoré boli doteraz prijaté, sú považované za relatívne mierne v porovnaní s tým, čo pravdepodobne bude nasledovať. Ak Slovensko nedokáže udržať dlh pod kritickými úrovňami a rast úrokov na obsluhu dlhu bude pokračovať, hrozí výrazné zníženie fiškálnej flexibility.
Občania a podniky už čelia vyšším finančným požiadavkám zo strany štátu, či už vo forme vyšších daní, odvodov alebo zrušených sviatkov. Ako však odborníci upozorňujú, tieto obete môžu byť do istej miery márne, keďže nie sú zárukou dlhodobej finančnej stability. Budúcnosť verejných financií Slovenska tak stojí pred vážnymi výzvami, ktoré sa bez ďalších významných zásahov pravdepodobne nepodarí vyriešiť.
