Slovenská republika zmenila svoj postoj a schválila 19. balík protiruských sankcií EÚ. Premiér Robert Fico oznámil, že tento krok nastal po úspešnom presadení slovenských požiadaviek do záverov nadchádzajúceho samitu Európskej únie. Napriek tejto zhode premiér naďalej kritizuje efektivitu sankcií, pričom považuje ich výsledky za kontroverzné.
Energetika a automobilový priemysel v popredí
Jedným z hlavných dôvodov zmeny slovenského postoja bola dohoda na formuláciách týkajúcich sa energetiky a automobilového priemyslu, ktorých riešenie Fico podmienil predchádzajúcim súhlasom. Do záverov samitu sa podarilo zahrnúť ustanovenie, ktoré vyžaduje od Európskej komisie konkrétne opatrenia na zmiernenie vysokých cien elektrickej energie. Slovenský premiér upozornil, že drahá energia oslabuje konkurenčnú schopnosť EÚ v porovnaní s ekonomikami USA a Číny.
Fico taktiež presadzuje revíziu európskeho plánu na ukončenie predaja automobilov so spaľovacím motorom v roku 2035. Podľa neho by mohli byť do úľav zahrnuté hybridné vozidlá, čo by zmiernilo dopady na automobilový sektor, kľúčový pre slovenskú ekonomiku.

Širší kontext a budúce výzvy
Schválenie 19. balíka sankcií si vyžadovalo jednohlasnú podporu všetkých členských štátov EÚ, čo podľa zahraničnopolitických kruhov posilňuje úlohu Slovenska pri vyjednávacom stole. Zároveň sa ministri energetiky EÚ rozhodli ukončiť dovoz ruského plynu od roku 2028, čím významne zasiahli krajiny ako Slovensko a Maďarsko, ktoré proti tomuto kroku hlasovali.
Pre Slovensko toto rozhodnutie predstavuje hneď niekoľko výziev: rast cien energií, logistické komplikácie pri zabezpečovaní alternatívnych dodávok a stratu príjmov z tranzitných poplatkov za prepravu ruského plynu. Česká republika už prejavila ochotu pomôcť Slovensku prostredníctvom svojej infraštruktúry, čo by mohlo zmierniť dôsledky. Premiér Fico však očakáva, že náklady na adaptáciu významne zaťažia štátny rozpočet.
Energetická pomoc do roku 2026
Pre rok 2026 plánuje vláda pokračovať v poskytovaní štátnej energetickej pomoci pre domácnosti. Štátny rozpočet na tento účel vyčlenil približne 420 až 430 miliónov eur, ktoré by mali byť pokryté z eurofondov cez úspory v inom rozpočtovom sektore. Cena plynu pre domácnosti zostane regulovaná, čo ochráni obyvateľstvo pred okamžitými finančnými následkami zákazu dovozu ruského plynu.
Kontrakt medzi Slovenskom a Gazpromom je platný do konca roka 2027, čím Slovensko dočasne získa čas na prípravu alternatív. Neistota však zostáva ohľadom budúcej formy energopomoci a jej pokrytia, keďže politická debata o vhodnom prístupe stále prebieha. Do roku 2028 bude preto krajina čeliť potrebe rýchlych riešení a investícií na zachovanie energetickej bezpečnosti.