Slovenský realitný trh počas posledných mesiacov zažíva výrazný rast cien bytov. Hoci mzdy nestíhajú rastúcim cenám nehnuteľností, dopyt kupujúcich nepretržite stúpa. Experti upozorňujú potenciálnych kupcov, aby s rozhodnutím o kúpe neváhali, keďže ceny bytov v nasledujúcich mesiacoch pravdepodobne narastú ešte viac.
Výrazný rast cien bytov v celom Slovensku
Vývoj cien na slovenskom realitnom trhu nabral prudké tempo. Napríklad dvojizbový byt v hlavnom meste, ktorý pred rokom stál približne 250-tisíc eur, dnes stojí až o 50-tisíc eur viac. Výrazné zdraženie však neobišlo ani ďalšie krajské mestá. Košice hlásia nárast cien dvojizbových bytov oproti minulému roku približne o 20-tisíc eur, zatiaľ čo v Nitre a Trnave sa ceny zvýšili približne o sedemtisíc eur.
Vývoj nebol jednotný. Počas prvého štvrťroka bol zaznamenaný mierny, približne trojpercentný pokles cien trojizbových bytov v bratislavskom Starom Meste. Naproti tomu v Prešovskom kraji ceny nehnuteľností významne vzrástli a tento región preto získal pozíciu najväčšieho skokana v raste cien za posledné obdobie. Pod tento vývoj sa podpísali okrem rastúceho záujmu zo strany kupujúcich aj podpora zo strany bánk. Tie v posledných mesiacoch spustili viaceré kampane s výhodnými hypotekárnymi podmienkami, čím prispeli k vyššej dostupnosti a záujmu o byty.
Vyššie ceny bytov nútia Slovákov konať bez váhania
Odborníci odporúčajú ani krátkodobo neodkladať kúpu nehnuteľnosti, keďže podľa predpokladov bude väčšina bytov v horizonte niekoľkých rokov opäť výrazne drahšia. Mladí ľudia síce prirodzene chcú počkať na lepšiu finančnú situáciu, avšak tento prístup sa podľa expertov nemusí oplatiť, keďže ceny rastú oveľa rýchlejším tempom, ako je schopnosť mladých ľudí sporiť.
Centrálnou prekážkou je naďalej aj financovanie kúpy nehnuteľnosti. Banky vyžadujú od kupujúcich spravidla minimálne 20-percentné spolufinancovanie z vlastných zdrojov, čo pri rastúcich cenách znamená stále vyššie nároky na úspory domácností. Tento stav sa stáva čoraz väčším problémom najmä pre mladých ľudí, ktorí len nedávno začali svoju pracovnú kariéru a nemajú vysoké úspory. Analýzy tiež ukazujú, že len v Bratislave aktuálne chýba približne 10-tisíc bytov, čo naznačuje ďalší pravdepodobný nárast cien v budúcnosti z dôvodu vysokého dopytu a nedostatočnej ponuky.
Vyššie účty čakajú domácnosti aj za energie
Problém s rastúcimi výdavkami sa netýka len cien nehnuteľností. Domácnosti čelia zdražovaniu prakticky vo všetkých sektoroch každodenného života, vrátane potravín a energií. Slovenská vláda síce momentálne drží ceny energií na prijateľnej úrovni prostredníctvom plošných dotácií, avšak táto pomoc má byť od roku 2026 ukončená, a teda elektrina aj plyn budú pravdepodobne drahšie. V reakcii na túto hrozbu kabinet realizuje preventívne kroky, ktorými chce zabrániť skokovým nárastom súm na účtoch za energie.
Vláda plánuje zaviesť adresnú finančnú podporu domácnostiam, pričom cieľom je vyhnúť sa komplikovanej administratívnej záťaži občanov. Energetické dotácie by sa tak mali poskytovať automaticky na základe už existujúcich dátových systémov štátu, bez potreby osobných žiadostí zo strany spotrebiteľov. Podľa súčasných odhadov by na túto cielenú pomoc mala mať nárok väčšina slovenskej populácie.
Súčasne slovenský energetický regulačný úrad zvažuje zavedenie dynamických cien elektrickej energie pre domácnosti, ktoré využívajú inteligentné merače. Tento systém by mohol domácnostiam umožniť využiť výrazne lacnejšiu elektrinu v čase nízkej spotreby na trhu. Spotrebiteľov to zároveň podnieti presúvať energeticky náročné činnosti do časov, keď sú ceny najnižšie, čo prispeje k úsporám a stabilite energetickej siete.
Súčasné opatrenia a plány vlády na zvládnutie inflácie a zvyšovanie cien nehnuteľností či energií sú ešte v štádiu príprav a podrobnejšie nastavenie finančnej podpory bude zverejnené v blízkej budúcnosti. Isté je však to, že domácnosti musia byť pripravené na ďalšie zmeny, ktoré zasiahnu ich rozpočty.
