Demografický vývoj na Slovensku priamo ovplyvňuje budúcnosť dôchodkového systému. Populácia starne, počet detí klesá a čoraz viac občanov odchádza za prácou do zahraničia. V dôsledku toho sa znižuje podiel ekonomicky aktívnych ľudí, ktorí platia odvody. To znamená stále väčší tlak na udržateľnosť dôchodkových dávok a hrozí, že mladšie generácie budú poberať citeľne nižšie dôchodky ako ich rodičia.
Výrazný pokles dôchodkov pre mladšie ročníky
Analýzy ukazujú, že pokles dôchodkov sa dotkne všetkých, ktorí sa narodili po roku 1988. Princíp je jednoduchý: súčasní dôchodcovia ťažia z priaznivejších pravidiel a môžu si do dôchodkových rokov započítať aj obdobia štúdia, materskej či nezamestnanosti. Naopak, mladšie ročníky už takéto obdobia do dôchodkov nepočítajú.
Modelový príklad potvrdzuje výrazný rozdiel: žena narodená v roku 1962 s priemerným príjmom, 31 odpracovanými rokmi a dvoma deťmi má nárok na 861,10 eur mesačne po započítaní všetkých oprávnených období. Rovnaký pracovný profil, ale pri dátume narodenia 1988 a už bez možnosti započítať si štúdium či materskú, znamená nárok len na 638,40 eur mesačne. Rozdiel 222,70 eur mesačne poukazuje na dlhodobú nevyváženosť pravidiel. Ak sa systém nezreformuje, budúce dôchodkové dávky klesnú až o štvrtinu – aj pri rovnakých vstupných podmienkach aké mali dnešní dôchodcovia.
Postupné zhoršovanie demografie pritom pridáva ďalší tlak. Starnutie populácie a nižšia pôrodnosť sú spolu s pokračujúcim odlivom mladých do zahraničia hlavnými faktormi spomaľujúcimi rast počtu prispievateľov. Sociálna poisťovňa kvôli extrémne štedro nastaveným dôchodkom pre staršie generácie opakovane zápasí s financiami a aktuálne nemá zdroje ani na vyplatenie štandardných dvanásť mesačných dôchodkov, nieto ešte na výplatu trinásteho dôchodku.
Chudoba ohrozuje najviac rodiny s deťmi
Štatistiky ukazujú, že približne 980-tisíc Slovákov, čo predstavuje každého šiesteho obyvateľa, žije v stave ohrozenia chudobou alebo sociálnym vylúčením. Najviac ohrozenými skupinami sú domácnosti s nezaopatrenými deťmi, predovšetkým tie, kde sa o dieťa stará len jeden rodič. Až 38 percent týchto rodín čelí viacerým formám chudoby, pričom vysoké riziko chudoby hrozí aj rodinám s tromi a viacerými deťmi.
Naopak, dôchodcovia sú, z pohľadu príjmovej chudoby, na tom výrazne lepšie. Priemerný starobný dôchodok dosahuje 683,10 eura mesačne, zatiaľ čo hranica príjmovej chudoby pre jednočlennú domácnosť bola v minulom roku 509 eur mesačne. V riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sa nachádzalo 13,1 percenta dôchodcov, čo je menej než celoslovenský priemer 16,5 percenta. Z pohľadu materiálovej a sociálnej deprivácie čelia najväčším problémom najmä rodiny s deťmi – až 7,6 percenta populácie priznáva neschopnosť zvládnuť neočakávané výdavky alebo zabezpečiť si základné vybavenie domácnosti.
Neudržateľné výdavky, otázna budúcnosť solidarity
Dôchodkový systém na Slovensku v súčasnosti vykazuje znaky neudržateľnosti – na úkor ostatných skupín obyvateľov sú dôchodky paradoxne štedré. Trináste dôchodky predstavujú extrémnu finančnú záťaž, keď rovnakú podporu dostávajú dôchodcovia s nízkym aj vysokým príjmom, čo popiera princíp solidarity. Nedostatok prostriedkov v Sociálnej poisťovni rieši štát dotáciami zo štátneho rozpočtu, čím sa zvyšuje tlak na verejné financie a vzniká riziko ďalšieho znevýhodnenia budúcich generácií.
Dynamika demografického vývoja, odlišné pravidlá výpočtu dôchodku pre mladšie generácie, odchod mladých ľudí za hranice a neprehľadná politika sociálnych príspevkov vytvárajú zložité a neisté prostredie. Pokiaľ nedôjde k zásadnej reforme systému, Slovensko čelí hrozbe ďalšieho prehlbovania rozdielov medzi generáciami a zníženiu životnej úrovne budúcich dôchodcov. Cieľom by malo byť nastaviť systém tak, aby bol dlhodobo udržateľný a zohľadňoval aktuálne potreby celej spoločnosti, nielen vybraných skupín.
