Európska únia plánuje od roku 2027 rozšíriť systém obchodovania s emisnými povolenkami aj na palivá a energie, ktoré využívajú domácnosti a menší podnikatelia. V súčasnosti povolenky nakupujú prevažne len priemyselné podniky. Tento krok s veľkou pravdepodobnosťou prinesie výrazné zvýšenie cien plynu, benzínu, nafty či uhlia. Výška zdraženia bude závisieť od aktuálnej trhovej hodnoty povoleniek.
Zdražovanie bude plošné, najviac zasiahne plyn
Podľa analytikov z Útvaru hodnoty za peniaze by vyššia cena povoleniek v objeme 45 eur za tonu emisií mohla zvýšiť konečné ceny plynu až o 25 percent, pričom benzín a nafta by vzrástli približne o 10 percent. Ak by boli ceny povoleniek konzervatívnejšie, na úrovni zhruba 30 eur za tonu emisií, nárast cien na benzínových pumpách by bol približne 8 až 15 centov na liter benzínu a 9 až 17 centov na liter nafty.
Zvýšené ceny energií však budú domácnosti cítiť rôzne. Najviac ohrozenou skupinou sú vidiecke domácnosti s nízkymi príjmami, ktoré často bývajú v starých, nezateplených domoch alebo musia denne dochádzať autom do práce. Práve tieto sociálne skupiny budú musieť vynaložiť vyššiu časť svojho rozpočtu na nové zvýšené energetické náklady.
Odborníci radia, že i keď úplne sa vyšším cenám vyhnúť nedá, vhodnými opatreniami môžu domácnosti tieto dodatočné výdavky aspoň čiastočne zmierniť. V prípade bývania je efektívnou možnosťou investícia do zateplenia budov, moderných okien alebo inštalácie tepelného čerpadla namiesto plynového kotla. V oblasti dopravy môže byť riešením častejšie prechádzať na verejnú dopravu, komunikovať kratšie cesty pešo alebo na bicykli či úplne prejsť na elektromobily.
Slovensko ohrozuje oneskorenie vládneho plánu
Na zmiernenie dopadov zvýšených cien energií Európska únia vytvorila Sociálno-klimatický fond, ktorý má Slovensku poskytnúť približne 1,5 miliardy eur. Tieto financie by mali pomôcť domácnostiam formou dotácií do zateplenia domov, investíciami do verejnej dopravy či iných úsporných opatrení. Aby malo Slovensko na tieto zdroje nárok, malo najneskôr do 30. júna predložiť Európskej komisii svoj národný sociálno-klimatický plán. Slovenská vláda však prípravu tohto dôležitého dokumentu odložila o niekoľko mesiacov, a plánuje ho predložiť až na konci roka.
Toto meškanie môže mať vážne dôsledky. Podľa dostupných informácií hrozí Slovensku krátenie príspevku zo Sociálno-klimatického fondu až o približne 250 miliónov eur. Momentálne prebiehajú technické rokovania medzi slovenskou vládou a Európskou komisiou. Slovenský vicepremiér pre plán obnovy Peter Kmec síce vyjadril presvedčenie, že dodatočné oneskorenie neohrozí nárok Slovenska na financie, no jasná garancia zo strany EÚ zatiaľ neexistuje. Ministri tiež pripúšťajú, že väčšina dôležitých otázok v tejto oblasti vstupuje do politických diskusií.
Firmy, ktoré už teraz musia pracovať s touto súčasnou neistotou, sa zatiaľ od 1. januára 2025 pripravujú a špeciálne monitorujú údaje o svojich emisiách. Kvôli nejasnostiam v legislatíve sú však nútené ponechať si priestor v zmluvách na budúce potenciálne zmeny, ktoré zatiaľ nie sú zadefinované. Nie je úplne vylúčené ani odloženie celého systému nových povoleniek zo strany samotnej Európskej komisie, predovšetkým ak by ceny energií v roku 2026 extrémne stúpli.
V stávke sú stámiliónové kompenzácie z EÚ
Slovensko trápi vysoká nevyriešenosť situácie, ktorá sa prejavuje v neistote o budúcom vývoji energií. Navrhovaný systém emisných povoleniek má za cieľ motivovať domácnosti, aby minimalizovali používanie fosílnych palív a pristúpili k šetrnejším alternatívam. Dôležitým predpokladom úspechu však zostáva dostupnosť finančných prostriedkov zo Sociálno-klimatického fondu, ktoré majú domácnosti podporiť v uskutočňovaní potrebných investícií. Oneskorenie slovenskej vlády pri predkladaní plánu potrebného na uvoľnenie európskych peňazí situáciu ešte viac komplikuje a ohrozuje stovky miliónov eur na plánované dotácie.
Neprehliadnite
Na Slovensku preto rastie tlak na vládu, aby svoju strategickú prípravu čo najskôr dokončila a urýchlene ju predložila Európskej komisii. Opatrenia zamerané na zmiernenie dopadov zdražovania budú kľúčové hlavne pre hospodársky slabšie regióny a vidiecke oblasti, kde obyvatelia postrádajú ekonomické možnosti na okamžité investície do šetrnejších technológií či energetickej modernizácie svojich príbytkov.
Situáciu ešte vystupňovalo plánované rozhodnutie Európskej únie úplne zastaviť dovoz ruských energetických surovín od roku 2028. Tento krok kritizovali najmä slovenskí a maďarskí politici, podľa ktorých môže tento krok spôsobiť ďalší enormný nárast cien energií či dokonca viesť ku komplikáciám pri zabezpečovaní dostatočného množstva energetických zdrojov.
Najbližšie mesiace tak budú kľúčové v tejto energetickej otázke, keď bude Slovensko musieť jasne rozhodnúť o svojej ďalšej stratégii a čo najskôr získať potrebný súhlas Európskej komisie k tomu, aby sa k týmto podporným miliardovým financiám vôbec dostalo.
