Rusko prichádza o dominantnú pozíciu: Rumunsko sa môže stať hlavným producentom plynu v EÚ
Európsky energetický trh čaká významná zmena. Dlhoročnú dominanciu Ruska v zásobovaní plynom môže už v najbližších rokoch nahradiť Rumunsko. Rozsiahly projekt Neptun Deep, podporený novými medzinárodnými kontraktmi a bezpečnostnými iniciatívami, predstavuje kľúčový bod v snahe EÚ o nezávislosť od ruských surovín.
Neptun Deep: Strategický posun v európskej plynovej rovnováhe
Rumunsko sa vďaka ložisku Neptun Deep v Čiernom mori pripravuje na prelom v oblasti produkcie zemného plynu. Podľa odhadov sa v rumunskej ekonomickej zóne nachádza približne 100 miliónov kubických metrov tejto suroviny. Očakáva sa, že samotný projekt Neptun Deep prinesie ročne 7 až 8 miliárd kubických metrov plynu.
Neprehliadnite
Projektu výrazne pomohla päťročná dohoda medzi rakúskou spoločnosťou OMV a nemeckou firmou Uniper. Na základe kontraktu bude dodaných 15 terawatthodín plynu, čo predstavuje 1,5 % minuloročného nemeckého dovozu a zároveň signalizuje rozbehnutie prvej veľkej zmluvy podporujúcej rozvoj rumunskej hlbinnej ťažby. Produkcia má začať v roku 2027, pričom Rumunsko sa stane čistým exportérom plynu a najväčším producentom tejto komodity v rámci Európskej únie.
Okrem ložiska Neptun Deep má krajina v Čiernom mori ďalšie zásoby, ktorých celkový objem dosahuje približne 200 miliárd kubických metrov. Ročné príjmy z Neptun Deep by podľa analytikov mohli prekročiť 25 miliárd dolárov (22 miliárd eur), čo je viac ako trojnásobok ročného rozpočtu Rumunska na obranu.
V súčasnosti si Rumunsko pokrýva približne 80 % svojej ročnej spotreby plynu z domácich zdrojov. Očakáva sa, že po rozšírení ťažby bude krajina schopná pokryť celkovú domácu spotrebu vo výške približne 12 miliárd kubických metrov ročne, pričom nadbytok bude určený na export.
Neprehliadnite
Nová exportná stratégia a geopolitické dopady
Rumunské prebytky plynu predstavujú šancu pre širší región. Krajina už postupne nahrádza dodávky plynu do Moldavska, pričom podobný dopad sa očakáva aj v Bulharsku a Srbsku. Ročná spotreba plynu v Moldavsku je 2,9 miliardy kubických metrov, v Bulharsku 3 miliardy a v Srbsku 2,4 miliardy kubických metrov, čo znamená, že rumunský export bude mať v regióne významný vplyv. Perspektíva diverzifikácie dodávok by mohla prispieť k eliminácii závislosti východoeurópskych štátov od plynovodu TurkStream, ktorý zásobuje krajiny ruským plynom.
Ešte širšie strategické dôsledky prináša nová dohoda medzi USA a Ukrajinou o spoločnej ťažbe vzácnych surovín na území Ukrajiny. Obe krajiny plánujú vytvoriť spoločný investičný fond určený na financovanie ťažobných a infraštruktúrnych projektov. Výnosy budú rozdelené rovným dielom a slúžia na ďalšie investície do ukrajinskej obnovy a priemyslu.
Tento krok sa pokladá za súčasť snahy oslabiť vplyv Ruska v regióne a upevniť americké záujmy pri súčasnom posilnení ukrajinskej obranyschopnosti. Ruská strana môže vnímať partnerstvo ako rozšírenie vplyvu USA do svojho strategického susedstva, čo by mohlo zhoršiť už tak napäté vzťahy a ovplyvniť prípadné mierové rokovania, najmä ak bude partnerstvo vnímané ako dlhodobé strategické spojenectvo.
Hrozba ciel a bezpečnostné riziká pre nové plynové projekty
V reakcii na pretrvávajúci dovoz ruského plynu zvažujú USA zavedenie mimoriadnych ciel vo výške až 500 percent na krajiny naďalej využívajúce ruské energetické suroviny. Tento návrh amerického senátora Lindseyho Grahama získal podporu 72 členov Senátu a podobné opatrenia by zasiahli všetkých dovozcov ruského plynu, ropy či uránu v EÚ vrátane Slovenska. Slovensko doviezlo v prvom kvartáli tohto roku ruský plyn v hodnote 572 miliónov eur, čo ho radí v rámci EÚ na štvrté miesto.
Vysoké clo by malo za cieľ spôsobiť ekonomické škody nielen Rusku, ale aj jeho obchodným partnerom v EÚ, čo by mohlo urýchliť posuny v európskom energetickom mixe a zvýšiť význam alternatívnych projektov typu Neptun Deep.
Rumunské plány však čelia aj výrazným bezpečnostným rizikám. Po anexii Krymu hraničí rumunská výhradná ekonomická zóna v Čiernom mori priamo s ruskou zónou. To vytvára napätie a otvára otázky o bezpečnosti infraštruktúry a možnosti, či by prípadný útok na rumunské zariadenia mohol byť považovaný za dôvod na aktiváciu obranných článkov Severoatlantickej zmluvy. Právny výklad takejto situácie zatiaľ nie je jednoznačný.
Rumunsko tak stojí na prahu premeny na energetickú veľmoc v Európe, pričom jeho ďalší postup bude určovať nielen jeho hospodárska stratégia, ale aj schopnosť odolávať geopolitickým a bezpečnostným výzvam v regióne. Úspech Neptun Deep a súvisiace infrastrukturné projekty môžu zásadným spôsobom prispieť k diverzifikácii energetických tokov v Európe a posilniť stabilitu celého bloku.
