Premiér Robert Fico predstavil plán slovenskej vlády na vybudovanie nových štátnych elektrární. Slovensko totiž momentálne vlastní iba menšinový podiel (34 %) v Slovenských elektrárňach, väčšina patrí súkromnému Energetickému a priemyselnému holdingu (EPH). Ambiciózny projekt by mal zahŕňať viacero rôznorodých zdrojov energie, medzi ktoré patrí jadrová energetika, vodná elektráreň v Gabčíkove aj prečerpávacie vodné elektrárne.
Výstavba z verejných financií čelí kritike expertov
Štát by nové elektrárne financoval výlučne z vlastných zdrojov. Podľa expertov však tento prístup vyvoláva vážne otázky. Najväčším problémom je obrovský rozsah investície, predovšetkým v prípade plánovaného nového jadrového zdroja. Na realizáciu takéhoto rozsiahleho projektu bude Slovensko najskôr potrebovať získať úplnú kontrolu nad spoločnosťou Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (JESS), ktorá v súčasnosti projekt zabezpečuje. To znamená odkúpenie podielu českej spoločnosti ČEZ, ktorá spoluvlastní JESS a vlastní aj mnohé potrebné projekčné dokumenty a povolenia.
Zároveň existuje významné finančné riziko spojené s mechanizmom financovania. Ak by štát vopred zazmluvnil elektrinu z plánovaných zdrojov za cenu stanovenú v predstihu, dostal by sa do situácie, keď by mohol profitovať len v prípade vyšších trhových cien. Naopak, ak by trhová hodnota energie poklesla pod zazmluvnenú úroveň, rozdiel by bol hradený zo štátneho rozpočtu. Vybudovanie nového jadrového zdroja sa pritom pohybuje rádovo v miliardových výškach, a tieto náklady by zaťažili všetkých slovenských daňových poplatníkov.
Vplyv na ceny energií pre domácnosti je otázny
Analytici upozorňujú, že vlastníctvo novej štátnej elektrárne nemusí automaticky viesť k lacnejšej elektrine pre bežných spotrebiteľov. Zásadnou skutočnosťou totiž ostáva, že ceny pre slovenské domácnosti a firmy stanovuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý je od vlastníkov elektrární nezávislý. Z tohto dôvodu podľa opozície aj odborníkov nebude mať budovanie nových štátnych elektrární priamy vplyv na cenotvorbu. Tá totiž závisí najmä od pravidiel regulácie a aktuálnej situácie na energetickom trhu.
Domácnosti by tak pozitívnu zmenu zaznamenali len nepriamo a až v dlhodobom časovom horizonte. Prípadné benefity by súviseli predovšetkým so zvýšenou energetickou nezávislosťou krajiny. Štátne elektrárne by v prípade mimoriadnych udalostí alebo energetických kríz dokázali lepšie zabezpečiť energetickú bezpečnosť krajiny. Tomuto dlhodobému pozitívu však budú predchádzať veľké finančné výdavky, ktoré je potrebné zabezpečiť na úkor iných, rovnako dôležitých sektorov ako zdravotníctvo, školstvo alebo dopravná infraštruktúra.
Navrhované nové tarifné pásma majú motivovať k úsporám
Zatiaľ čo sa pripravujú plány výstavby štátnych energetických zdrojov, ÚRSO navrhuje vlastnú stratégiu na zlepšenie situácie na trhu s energiami. Podľa predsedu ÚRSO Jozefa Holjenčíka by budúce zmeny mali byť založené na takzvaných pásmových tarifách. Tie by umožňovali domácnostiam s nižšou spotrebou elektrickej energie alebo plynu profitovať z výhodnejších cien. Zároveň by však znamenali vyššie náklady pre domácnosti s nadpriemernou spotrebou.
Cieľom tohto návrhu je dosiahnuť efektívnejšie využívanie energie, zníženie celkovej spotreby a zároveň spravodlivejšie rozdelenie nákladov. Podľa zverejnených informácií by mohla táto reforma vstúpiť do platnosti už od januára 2026. Súčasťou plánov ÚRSO sú aj projekty, ktoré by mohli podporovať dynamické stanovovanie cien, motivujúce občanov k inteligentnejšiemu a zodpovednejšiemu hospodáreniu s energiami.
Zatiaľ však nie je možné presne určiť, aký dlhodobý efekt budú tieto opatrenia mať na energie slovenských domácností. Isté je, že plán vlády investovať miliardové sumy do vlastných elektrární vyvoláva medzi odborníkmi aj opozíciou ostrú diskusiu, pričom ich zhodnotenie z hľadiska efektívnosti alebo úspor pre konečných spotrebiteľov momentálne zostáva otázne.
