Energetická kríza v Európe: Rast cien, spor o ruský plyn a nová nádej z Rumunska
Energetický trh v Európe sa ocitá v napätej situácii, ktorú sprevádza prudký rast cien a politický boj o budúcnosť dodávok energií. Slováci, rovnako ako ostatné krajiny Európskej únie, čelia ďalšiemu zdražovaniu. Nárast cien elektriny aj plynu na zahraničných burzách signalizuje pretrvávajúci tlak, ktorý ovplyvňuje domácnosti, firmy a celé ekonomiky.
Elektrina a plyn zdražujú, tlak na Slovensko rastie
Cena elektrickej energie na pražskej burze PXE minulý týždeň vzrástla o viac ako 3 percentá, keď sa jednalo o úroveň 104,02 eura za megawatthodinu. Oproti predchádzajúcemu týždňu, keď cena predstavovala 100,85 eura, ide o znateľný nárast. Od polovice apríla tak elektrina zdražela o viac ako 6 percent, čo je jasným dôkazom pokračujúcej volatility na trhu.
Podobný trend vidieť aj pri zemnom plyne. Na holandskej burze TTF sa cena za megawatthodinu zvýšila na 34,618 eura, čo je týždenný prírastok približne o 4,7 percenta. Hoci je hodnota nižšia v porovnaní s februárovým krátkym špičkovaním nad 57 eur za MWh, signály ďalšieho rastu vyvolávajú obavy z negatívnych dopadov na koncových odberateľov aj podniky.
Vývoj na energetických trhoch umocňuje neistotu vyplývajúcu z pripravovaných opatrení Európskej komisie, ktorá navrhuje úplne zastaviť dovoz plynu, ropy a jadrového paliva z Ruska. Slovenská vláda vedená premiérom Robertom Ficom s týmto plánom zásadne nesúhlasí a upozorňuje na riziko zníženia konkurencieschopnosti aj hrozbu „devastačných“ ekonomických škôd pri príliš rýchlom odstrihnutí od ruských dodávok.
Fico žiada, aby sa pri legislatívnych zmenách prihliadalo na špecifiká jednotlivých štátov a žiada kompromis medzi strategickými cieľmi a ekonomickou realitou. Jednostranné riešenie by podľa neho mohlo znamenať citeľný nárast cien energií, ohroziť priemyselnú konkurencieschopnosť a zvýšiť záťaž na obyvateľov.
Americké sankcie a geopolitické napätie eskalujú
Globálne energetické vzťahy ďalej komplikuje pripravované opatrenie zo Spojených štátov. Americký senátor Lindsey Graham predstavil návrh na zavedenie 500-percentného cla pre všetky krajiny, ktoré by pokračovali v dovoze ruského plynu, ropy či uránu. Podľa dostupných údajov má tento návrh silnú podporu v americkom Senáte a dotkol by sa aj Slovenska, ktoré je v rámci EÚ štvrtým najväčším odberateľom ruského plynu – len v prvom kvartáli aktuálneho roka doviezlo túto surovinu za 572 miliónov eur.
Ďalšie napätie prináša nová dohoda medzi USA a Ukrajinou o spoločnej ťažbe a správnom rozdelení ziskov zo vzácnych surovín na ukrajinskom území. Spolupráca je súčasťou širšej stratégie na posilnenie ukrajinskej obrany a upevnenie vplyvu Washingtonu v regióne. Pre Rusko to znamená zásadnú výzvu, keďže investície a ťažba v priestore, ktorý Moskva považuje za svoju tradičnú sféru záujmu, môžu vážne ovplyvniť budúce mierové rokovania aj vzájomnú dôveru.
Neprehliadnite
Prijatím amerických sankcií by sa krajiny naďalej využívajúce ruské energie vystavili ekonomickým postihom. Sankcie sú zamerané nielen na Rusko samotné, ale majú zasiahnuť aj jeho obchodných partnerov a vytvoriť dodatočný tlak na úplné prerušenie dodávok energetických komodít z východu.
Nové možnosti: Rumunsko ako plynový líder EÚ
V napätej situácii prichádza na európsku scénu nový hráč – Rumunsko, ktoré sa môže v blízkej budúcnosti stať kľúčovým vývozcom plynu. Projekt Neptun Deep umožní čerpanie zemného plynu z veľkého ložiska v rumunskej časti Čierneho mora. Odhaduje sa, že ložisko obsahuje 100 miliónov kubických metrov plynu, pričom v celom rumunskom sektore Čierneho mora je uložených až 200 miliárd kubických metrov suroviny.
Medzinárodnú pozornosť zvýšila zmluva medzi rakúskou OMV a nemeckou uniper na dodávku 15 terawatthodín plynu v priebehu nasledujúcich piatich rokov. Táto dohoda nadobúda zvláštny význam po poklese dodávok plynu z Ruska cez Ukrajinu. Očakáva sa, že už od roku 2027 sa Rumunsko stane čistým vývozcom a najväčším producentom plynu v celej EÚ.
Ročná produkcia projektu Neptun Deep by mala dosiahnuť 7–8 miliárd kubických metrov, pričom príjmy môžu presiahnuť 25 miliárd dolárov (22 miliárd eur). Rumunsko už dnes vyrába asi 80 percent svojej ročnej spotreby z domácich polí a vďaka novým investíciám bude môcť pokryť kompletnú domácu spotrebu aj exportovať prebytok do iných krajín.
Ekonomická transformácia Rumunska na významného exportéra otvára pre štáty ako Slovensko novú cestu k diverzifikácii energetických zdrojov. Zároveň môže zmierniť tlak vyplývajúci zo sankcií proti Rusku a prispieť k zvýšeniu energetickej bezpečnosti v celej Európskej únii.
Napriek eskalácii politických a obchodných sporov zostáva diverzifikácia zdrojov a hľadanie alternatív k ruským energiám prioritou európskeho energetického sektoru. Rozhodujúci bude vývoj ďalších rokovaní v Bruseli, úspech investičných plánov v Rumunsku i vývoj amerických sankčných politík. Výsledok zásadným spôsobom ovplyvní nielen ceny energií, ale aj stabilitu celej európskej ekonomiky.
