Vládna koalícia finišuje s konsolidáciou verejných financií na rok 2026, pričom výraznejšiu úlohu má zohrať samotný štát. Hoci ministri sľubujú audity a úspory, skeptické hlasy upozorňujú, že významné bremeno zostane na občanoch. Plán konsolidácie predpokladá zníženie deficitu na 4,1 % HDP, pričom treba nájsť úsporu v hodnote dvoch miliárd eur.
Úspory naprieč ministerstvami
Každé ministerstvo bude povinné nájsť značné úspory, ktoré prispejú k zlepšeniu stavu verejných financií. Minister financií Ladislav Kamenický zatiaľ neuviedol konkrétne čísla, no jednotlivé rezorty už podnikajú svoje prvé kroky. Minister zdravotníctva Kamil Šaško ohlásil audit nákupov v nemocniciach a štátnych akciových spoločnostiach s dôrazom na hospodárnosť pri obstarávaní liekov a zdravotníckej techniky. Rezort pôdohospodárstva pod vedením Richarda Takáča zvažuje zlučovanie niektorých organizácií ako formu optimalizácie. Minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak plánuje úspory vo výške 2,3 milióna eur, čo ovplyvní agentúru Slovakia Travel a Národné športové centrum.
Výzvy konsolidácie
Plánované opatrenia však čelia výraznej kritike zo strany odborníkov aj opozície. Tí upozorňujú, že bez zásadných legislatívnych zmien a realizácie komplexnej revízie výdavkov nebudú úspory dostatočné. Analytik Radovan Ďurana z Inštitútu INESS tvrdí, že slovenský deficit si vyžaduje miliardové škrty vo veľkých výdavkových oblastiach, ako sú sociálne transfery. Tieto ostávajú pre vládu politicky citlivou témou. Minister školstva Tomáš Drucker označil sociálne výdavky, zdravotníctvo a školstvo za nedotknuteľné oblasti konsolidácie, pričom vládna koalícia odmieta redukciu 13. dôchodkov či energetických príspevkov pre domácnosti.
Historická dohoda sociálnych partnerov
Konsolidácia sa posúva aj mimo vládnych opatrení. Sociálni partneri, konkrétne Konfederácia odborových zväzov a Republiková únia zamestnávateľov, pripravili spoločný balík návrhov na efektívnejšie šetrenie. Tento plán, ktorý sľubuje prínos takmer dvoch miliárd eur ročne, sa sústreďuje na zvyšovanie efektívnosti štátu a znižovanie výdavkov. Kľúčové opatrenia zahŕňajú predaj nevyužívaného majetku štátu, cielené energodotácie, šetrenie pri nákupoch verejnej správy a zlepšenie výberu DPH. Odhadované úspory z týchto krokov by mohli dosiahnuť stámilióny eur ročne, pričom opatrenia ako zlučovanie kompetencií samospráv či zníženie výdavkov na energie prinášajú ďalšie možnosti.
Plošné 13. dôchodky ako prekážka
Jednou z najviac diskutovaných oblastí je systém 13. dôchodkov, ktoré sa stali symbolom sociálnej pomoci, ale zároveň významnou záťažou pre štátny rozpočet. Ich plošný charakter spôsobuje, že rovnakú pomoc dostanú aj dôchodcovia s vysokými príjmami, pre ktorých nie je finančne nevyhnutná. Odborníci konzistentne upozorňujú na vysoké náklady a nízku efektivitu tohto opatrenia, pričom zníženie alebo jeho cielenie iba na sociálne najzraniteľnejšie skupiny by mohlo priniesť významné úspory. Súčasný systém však vláda z politických dôvodov bráni, čo komplikuje hľadanie rozpočtovej rovnováhy inde.
Kým definitívny balík opatrení ešte nie je známy, jeho presadzovanie bude nepochybne skúškou politickej odvahy. Vládna koalícia svoje rozhodnutia predstaví do 3. septembra, ale už teraz je jasné, že konsolidácia verejných financií na rok 2026 nebude jednoduchým procesom ani pre vládu, ani pre občanov. Kľúčom úspechu bude efektívne zladenie záujmov a dôraz na systémové a udržateľné riešenia, ktoré prekonajú populistické opatrenia minulých rokov.
