Slovenskí investori do kryptomien budú musieť čoskoro zabudnúť na anonymitu. Prezident Peter Pellegrini totiž podpísal novelu zákona o automatickej výmene informácií, ktorá zavádza povinné hlásenie údajov o transakciách s kryptoaktívami. Legislatívne opatrenie vychádza z európskej smernice DAC8, ktorej cieľom je zvýšiť transparentnosť a efektívne bojovať proti cezhraničným daňovým únikom. Zmeny nadobudnú účinnosť väčšinou 1. januára 2026.
Dôsledný dohľad Finančnej správy nad kryptomenami
Hlavnou zmenou zákona je povinnosť pre poskytovateľov služieb súvisiacich s kryptomenami oznamovať Finančnej správe presné dáta o svojich klientoch. Toto pravidlo zahŕňa nielen klasické kryptomeny ako Bitcoin, ale aj elektronické peniaze a potenciálne digitálne meny centrálnych bánk. Kryptoburzy, platformy na výmenu digitálnych mien a poskytovatelia peňaženiek tak budú musieť automaticky zasielať údaje o transakciách a stavoch účtov daňovým orgánom.
Vyžadované budú detaily transakcií, ako aj informácie o držaných aktívach. Finančná správa tieto získané údaje následne automaticky vymení s daňovými správami ostatných členských krajín EÚ. Ak teda Slovák realizuje kryptomenové obchody prostredníctvom zahraničnej platformy, slovenské daňové úrady budú mať prehľad o realizovaných obchodoch a získaných príjmoch.
Ministerstvo financií tieto opatrenia zavádza s cieľom minimalizovať zložitosť identifikácie zdaniteľných udalostí pri transakciách s kryptomenami. Podľa rezortu tieto aktíva, pre svoje charakteristické vlastnosti a zatiaľ len čiastočne regulovanú povahu, doteraz umožňovali mnohým daňovníkom nezákonne unikať pred daňovou povinnosťou, čo spôsobovalo výpadky daňových príjmov.
Presná evidencia a dôraz na správny výpočet daní
Slovenskí investori budú musieť začať dôsledne viesť detailnú evidenciu nákupov, predajov a výmen svojich kryptomien. Daňová povinnosť pritom na Slovensku vzniká až v okamihu realizácie zisku, teda napríklad pri predaji aktíva za fiat menu, napr. eurá. Premena jednej kryptomeny na inú sa taktiež môže chápať ako daňová udalosť, a preto budú investori povinní zaznamenávať aj takéto operácie.
V praxi toto opatrenie znamená, že anonymita, na ktorú sa mnohí držitelia kryptomien doteraz spoliehali, sa stane prakticky nemožnou. Úrady budú presne vedieť, či občan vlastní digitálne aktíva, na akých platformách obchoduje a aké zisky realizoval. Štátne orgány tak budú môcť ľahko porovnať získané údaje s priznanými príjmami investorov, čo sade významne zníži priestor pre ich utajenie.
Legislatívna zmena sa dotkne aj asignovaných daní
Novela zákona však neprináša iba reguláciu kryptomien. Parlament schválil tiež niekoľko ďalších úprav, ktoré spresňujú podmienky poukazovania 2-percentného podielu zaplatenej dane. Príjem rodičov na dôchodku v rámci asignovaných 2 percent tak bude odteraz oslobodený od zdanenia. Zároveň sa rozširuje pôsobnosť Sociálnej poisťovne, ktorá bude asignovanú daň jednotne vyplácať aj tým osobám, ktoré dostávajú dôchodkové dávky od iných štátnych inštitúcií, napr. policajti či príslušníci armády.
Zhrnuté, najviditeľnejšou zmenou pre Slovákov investujúcich do kryptomien je koniec možnosti anonymného držania a obchodovania s digitálnymi aktívami. Nová legislatíva mení spôsob získavania informácií, ale nemení základné pravidlá o zdanení: investori naďalej platia dane iba zo ziskov, ktoré reálne zrealizovali, avšak kontrola a dohľad nad týmto typom investícií bude odteraz oveľa efektívnejšia.
Prezidentom podpísaná novelizácia zákona má byť zásadným bodom v medzinárodnej snahe sprísniť dohľad nad daňovým uplatňovaním kryptomenových transakcií po celej Európskej únii, čo podľa očakávaní prinesie výrazné zvýšenie daňových príjmov a transparentnosti v tejto rýchlo rastúcej oblasti.
