Náklady na zamestnancov na Slovensku za posledné roky neustále rastú, avšak veľká časť týchto financií sa priamo neodráža na výplatných páskach. Hoci zamestnávatelia musia za svojich pracovníkov vynakladať čoraz vyššie sumy, zamestnanci ich v podobe vyšších príjmov vo väčšine prípadov nepocítia. Téma rastúcich nákladov a ich vplyvu na slovenský pracovný trh rozdeľuje odbornú aj politickú verejnosť.
Stúpajúca cena práce a vplyv daní a odvodov
Podľa analýzy Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) sa náklady na priemerného zamestnanca v priemysle vyšplhali na viac ako 3500 eur mesačne. Samotný zamestnanec však na výplatnej páske vidí iba 1765 eur. Rozdiel medzi sumou, ktorú platí zamestnávateľ a čistou mzdou pracovníka, sa tak blíži k dvojnásobku. INESS pritom eviduje, že tento rozdiel neustále rastie – v roku 2019 bol zamestnávateľ pre tú istú hrubú mzdu nižšej o 500 eur.
Za hlavného vinníka označujú experti vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré patrí podľa Republikovej únie zamestnávateľov medzi najvyššie v regióne. Tento stav sťažuje slovenským firmám konkurencieschopnosť v porovnaní s okolitými štátmi a krajinami Európskej únie. Významnou časťou rastúcich nákladov sú aj rôzne príplatky či povinné benefity, ktoré zvyšujú hrubé mzdy a celkovú cenu práce, no zamestnancom sa prejavia len v obmedzenej miere.
Spor o metodiku a možné riešenia
Ministerstvo financií Slovenskej republiky nesúhlasí s prezentovanými údajmi INESS a poukazuje na odlišné metodiky výpočtu nákladov. Podľa rezortu sa daňovo-odvodové zaťaženie u zamestnancov s priemernou mzdou do roku 2024 skôr znižovalo, a celkový rozdiel medzi nákladmi zamestnávateľov a výplatami nie je podľa nich až tak výrazný. Ministerstvo zároveň zdôrazňuje, že pre objektívny pohľad na túto problematiku sú dôležité len dáta zostavené jednotnou a medzinárodne porovnateľnou metodikou.
Odborové organizácie naopak presadzujú, aby štát pristúpil k zmene daňovej štruktúry a zmiernil zdanenie práce v prospech vyššieho zdaňovania kapitálu, podobne ako niektoré vyspelé európske krajiny, kde je pomer zdaňovania práce a kapitálu na úrovni 50 na 50. Dôraz kladú aj na legislatívne zabezpečené benefity, ako sú príspevky na šport či rekreáciu. Rezort financií však pripomína, že tieto benefity sú pre podniky daňovo odpočítateľné, čo im prináša určitú finančnú úľavu.
Rast nákladov pokračuje, Výzvy ostávajú
Za posledných šesť rokov sa podľa INESS zvýšili náklady zamestnávateľov na zamestnanca o 14 percent. Tento trend zvyšuje tlak na firmy a znižuje ich flexibilitu v odmeňovaní zamestnancov. Kým rast hrubých miezd je žiadaným znakom zdravého pracovného trhu, zamestnanci na Slovensku sa často stretávajú s tým, že vyššie náklady na pracovnú silu sa na ich čistých príjmoch prejavujú len minimálne.
Rozdielne pohľady na spôsob výpočtu týchto nákladov a diskusia o správnom nastavení daňovo-odvodového systému zostávajú otvorené. Slovenské podniky aj zamestnanci budú v ďalších rokoch pozorne sledovať, aké úpravy prinesú nové návrhy a či sa podarí nájsť model, ktorý podporí konkurencieschopnosť a spravodlivejšie rozdelenie zdrojov na pracovnom trhu.
