Slovenská vláda v posledných mesiacoch prezentuje sériu výsledkov v oblasti dopravy a verejných financií, pričom zdôrazňuje významné pokroky v kľúčových oblastiach hospodárskej a infraštruktúrnej politiky. Kľúčovými témami zostávajú urýchlenie investícií do infraštruktúry, riešenie výstavby štátnych nájomných bytov a úsilie o stabilizáciu verejných financií po období rekordného zadlženia.
Pokrok v doprave: diaľnice a nájomné byty
Ministerstvo dopravy SR doteraz naplnilo približne 40 percent stanovených cieľov, ktoré boli definované v programovom vyhlásení vlády. Medzi najzásadnejšie výsledky patrí prijatie zákona o strategických investíciách, považovaného za systémový prelom a základ pre rýchlejšiu a efektívnejšiu realizáciu národných projektov v doprave a stavebníctve. Schválený bol aj nový stavebný zákon, ktorý výrazne zrýchľuje povoľovacie procesy, čo má znížiť administratívnu záťaž a napomôcť rýchlejšiemu spusteniu výstavby.
V štartovacej fáze je tiež výstavba štátnych nájomných bytov, ktoré majú vytvoriť cenovo dostupnú alternatívu ku komerčnému bývaniu. Rezort dopravy označuje tento krok za zásadný pre riešenie bytovej otázky na Slovensku. Pozitívne výsledky dosiahlo aj bratislavské letisko, ktoré po rokoch straty vykázalo zisk, čo podčiarkuje zlepšujúci sa trend v správe štátnych podnikov.
Intenzívne práce pokračujú aj na ďalších infraštruktúrnych projektoch. Do konca roka je v pláne odovzdať do užívania až šesť nových diaľničných úsekov, vrátane strategickej trasy D1 medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou či úsekmi Hubová – Ivachnová. Do výstavby sa pripravené aj obchvaty regiónov, napríklad dokončenie obchvatu Košíc a úsekov Kriváň-Mýtna (R2) a Tvrdošín-Nižná (R3). Projekt počíta aj s dokončením významnej diaľničnej križovatky D1/D4 v blízkosti Bratislavy.
Okrem cestnej infraštruktúry figuruje v pláne aj vysporiadanie vlastníckych práv k bratislavskému prístavu, čo umožní jeho modernizáciu. Pre zabezpečenie spojenia medzi západom a východom krajiny sa pripravuje výber dodávateľa pre pravidelnú leteckú linku Bratislava – Košice so spustením plánovaným na október. V oblasti regionálnej infraštruktúry sa zdôrazňuje projekt výstavby obchvatu Prievidze či pokračujúce rekonštrukcie mostov financované formou verejno-súkromného partnerstva.
Výzvy vo verejných financiách a stabilizácia rozpočtu
Od nástupu nového vládneho kabinetu je prioritou konsolidácia verejných financií. Vláda SR prebrala štátny rozpočet so schodkom vo výške 8,5 miliardy eur po období výrazného nárastu verejného dlhu – kým v roku 2020 predstavoval verejný dlh približne 45 miliárd eur, v roku 2023 jeho výška dosiahla až 70 miliárd eur. Ak by sa tento vývoj nezastavil, prognózy hovoria o riziku prekročenia hranice 110 miliárd eur do roku 2027.
Základnou snahou je teda nielen obmedziť tempo zadlžovania, ale aj stabilizovať financie tak, aby ich ďalšia vláda prebrala v podstatne lepšom stave. Ambícia dosiahnuť úplne vyrovnaný rozpočet je však podľa vlády aktuálne nereálna vzhľadom na ekonomické prostredie aj externé tlaky. Napriek tomu sa štát usiluje o znižovanie rozpočtového deficitu a zlepšenie všetkých kľúčových fiškálnych ukazovateľov.
Medzi pozitívne signály patrí podľa vlády zlepšujúca sa dlhodobá udržateľnosť verejných financií, ktorá dosiahla najlepšie hodnotenie od roku 2018. Tento trend podporujú aj rozhodnutia medzinárodných ratingových agentúr, ktoré potvrdzujú stabilný rating Slovenska, čo odzrkadľuje dôveru zahraničných investorov vo finančný výhľad štátu.
Slovensko tak postupne vykazuje známky stabilizácie vo verejnom rozpočte, pričom očakáva, že aktuálne prijaté opatrenia prinesú efekt nielen v infraštruktúre, ale aj v dlhodobej ekonomickej udržateľnosti krajiny.
