Produkcia elektriny zo solárnych zdrojov v Európskej únii dosiahla v júni historický míľnik. Fotovoltika sa po prvýkrát v histórii stala najväčším zdrojom elektrickej energie v Únii, keď prekonala tradičné zdroje ako jadro či zemný plyn. Rekordná výroba bola podporená rastúcim objemom produkcie v mnohých členských štátoch. Podľa analýzy think-tanku Ember solárne systémy vyprodukovali dohromady 45,4 terawatthodín (TWh), čo predstavovalo až 22,1 % celkovej elektrickej energie vyrobenej v EÚ počas júna.
Európa stavia na solárnu energiu
Každá piata watthodina elektriny v Európskej únii pochádzala v júni zo slnka, čím fotovoltika zaznamenala medziročný nárast produkcie o celú pätinu. Tento úspech je výsledkom masívnych investícií do obnoviteľných zdrojov počas posledných rokov. K výrazným rekordom v solárnej výrobe prispela polovica členských krajín, medzi ktorými nechýbali krajiny ako Švédsko, Poľsko či Česko. Na druhej strane Slovensko sa k týmto rekordérom nepridalo, čím demonštrovalo svoje zaostávanie za európskym solárnym trendom.
Významný nárast podielu obnoviteľných zdrojov je pritom kľúčovým krokom k naplneniu ambicióznych klimatických cieľov EÚ. Solárna výroba zároveň prispieva k zníženiu závislosti na fosílnych palivách, čím podporuje energetickú bezpečnosť Únie. Každá terawatthodina elektriny vyrobenej zo slnka eliminuje potrebu importovať zemný plyn, uhlie či ropu, ktoré sú často predmetom medzinárodných politických sporov.
Podmienky, výzvy a stratégia EÚ
V strede roka zohrali dôležitú úlohu aj výkyvy počasia. Extrémne horúčavy na juhu Európy prinútili niektoré krajiny, ako Francúzsko, odstaviť viaceré jadrové reaktory. Táto situácia ešte zvýraznila význam solárnej energie, ktorá sa ukázala ako spoľahlivý náhradný zdroj. Aj napriek tomuto úspechu sa dôraz na diverzifikáciu zdrojov energie nemení. Brusel plánuje pokračovať nielen v masívnych investíciách do obnoviteľných zdrojov, ale uvažuje aj o podpore jadrovej energie z rozpočtu EÚ na roky 2028-2034.
Podľa rozpočtového návrhu môžu členské štáty investovať do rozvoja nových či modernizovaných jadrových reaktorov, pričom jadrová energia je považovaná za technológiu nízkych emisií CO2. Výhodou jadra je jeho schopnosť produkovať stabilnú elektrinu nezávisle od vonkajších podmienok. Z pohľadu klimatickej stratégie však zostávajú otázky týkajúce sa bezpečnosti a dlhodobého ukladania rádioaktívneho odpadu nevyhnutnými témami diskusie.
Krok k udržateľnosti a nezávislosti
Historický rekord v solárnej výrobe je hmatateľným dôkazom, že energetická transformácia v európskom priestore prináša konkrétne výsledky. Slnko ako bezplatný a nevyčerpateľný zdroj energie sa postupne dostáva do popredia a stáva sa nosným pilierom európskej energetiky. Okrem ekologického rozmeru tento vývoj výrazne prispieva k posilneniu energetickej stability a nezávislosti Únie od tradičných dodávok z politicky nestabilných regiónov.
Júnový úspech navyše ukazuje potenciál na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050, čím EÚ posilňuje svoju úlohu lídra v boji proti globálnemu otepľovaniu. Tento model môže slúžiť ako inšpirácia nielen pre ostatné regióny, ale aj pre jednotlivé členské štáty zaostávajúce v oblasti obnoviteľných zdrojov.
