Európa zažíva bezprecedentný rast obranného priemyslu, aký nemá obdobu za posledné desaťročia. Rýchlo rastúca spotreba delostreleckej munície vyvolaná ruskou vojenskou agresiou proti Ukrajine prinútila európske inštitúcie reagovať s historickou naliehavosťou a odhodlaním. Výsledkom je nebývalý pokrok vo výrobe a zásadná zmena v prístupe k obranným kapacitám na úrovni celej EÚ.
Delostrelecká výroba na vrchole
Najväčší prelom nastáva v produkcii delostreleckej munície, kde sa potreby členských štátov EÚ dramaticky zvyšujú. Doterajší objem výroby, ktorý ešte pred niekoľkými rokmi plne postačoval pre mierové obdobie, je dnes mnohonásobne prekročený. Z inflačných čísel 300-tisíc granátov vyrobených ročne sme sa za menej než dva roky dostali na očakávaný objem 2 miliónov kusov do konca súčasného roka. Tento rast je do značnej miery podporený celoeurópskym plánom ASAP, ktorý je zameraný na zabezpečenie strategickej sebestačnosti.
Plán ASAP zahŕňal rozsiahle investície nielen do nových výrobných liniek, ale aj do náboru kvalifikovanej pracovnej sily a grantov financovaných z Bruselu. Tieto finančné stimuly umožnili výrobcom rýchle rozhodovanie o expanzii a urýchlenie dodávok. Zároveň sa diskutuje o modeloch hromadných nákupov, ktorými by sa eliminoval strach producentov z možného poklesu objemov objednávok po skončení konfliktu. Na stole je momentálne balík objednávok vyčíslený na 1,5 miliardy eur, ktorý má zároveň zaistiť armádne zásoby a kontinuitu výrobných kapacít.
Technológie budúcnosti
Granáty tvoria iba začiatok ambicióznych plánov EÚ v oblasti obranného priemyslu. Európske úrady už pripravujú podmienky na urýchlenie produkcie moderných raketových systémov, protivzdušnej obrany, ťažkých zbraní a bezpilotných systémov. Tieto technológie naberajú na dôležitosti nielen pre využitie v prebiehajúcich konfliktoch, ale aj pre budovanie obranných kapacít členských štátov vo svetle nových bezpečnostných hrozieb.
Na rozdiel od granátov, ktorých výroba dokáže rýchlo reagovať na dopyt, je pri sofistikovaných zariadeniach ako rakety či drony nutné počítať s dlhším vývojovým cyklom a vyššími nákladmi na výrobu. Aj napriek tomu, že sa obrábacie linky a vývojové centrá zahŕňajú investíciami, odborníci varujú, že obnovená výrobná kapacita nemusí z dlhodobého hľadiska postačovať, ak bojové operácie na Ukrajine budú pokračovať.
Budúcnosť obranného priemyslu
Významnou výzvou zostáva udržateľnosť súčasného tempa rastu. Diskusie medzi členskými štátmi naznačujú, že sa stále viac hovorí o diverzifikácii dodávok, čo by zahŕňalo zapojenie partnerov mimo EÚ. Zároveň ide o hľadanie rovnováhy medzi okamžitými potrebami na bojisku a ochranou domáceho priemyslu pred náhlymi poklesmi dopytu.
Rozhodnutia, ktoré EÚ prijme v najbližších dvoch rokoch, zohrávajú kľúčovú úlohu pri formovaní budúceho charakteru obranného priemyslu v Európe. Či bude tento sektor schopný udržať si dosiahnutú dynamiku alebo po skončení súčasnej krízy opäť prepadne do stagnácie, zostáva veľkou otázkou. V každom prípade je jasné, že súčasný rozmach obranných kapacít predstavuje strategickú odpoveď na bezprecedentné okolnosti, ktoré formujú bezpečnostnú politiku celého kontinentu.
