Európa môže čeliť problémom s vojenskou prípravou, ak by došlo k priamemu stretu s Ruskom. Napriek zvyšujúcim sa obranným výdavkom zostáva kontinent zraniteľný kvôli nedostatku koordinácie a jednotnej stratégie. Analýzu tejto situácie priniesla štúdia Francúzskeho inštitútu medzinárodných vzťahov (IFRI), ktorá poukazuje na slabé miesta európskeho obranného systému a zlyhania vo využití dostupných prostriedkov.
Obrana zlyháva na nedostatku stratégie
Jedným z najväčších nedostatkov európskeho obranného systému je absencia jasnej strategickej vízie. Napriek ekonomickým, technologickým a priemyselným výhodám sa tieto faktory často nepretavujú do konkrétneho vojenského progresu. Problémom je pomalé rozhodovanie a obmedzenia spojené s pan-európskou koordináciou. Napríklad obranné rozpočty síce rastú, ale väčšina týchto financií sa nedarí efektívne využiť. Tento neorganizovaný prístup komplikuje modernizáciu kapacít a schopnosť pružne reagovať na krízy.
Podľa štúdie až 20 z 30 krajín NATO alebo EÚ disponuje armádami s menej ako 15-tisíc profesionálnymi vojakmi, a len šesť štátov, medzi nimi Nemecko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo, dokáže vytvoriť väčšie bojové jednotky. V prípade krízy by preto väčšina európskych krajín bola schopná nasadiť len menšie formácie.
Náskok vo vzduchu, nedostatky na zemi
V oblasti letectva a námorníctva má Európa mierny náskok pred Ruskom. Moderné technológie, ako lietadlá či bojové lode, symbolizujú technologické pokroky kontinentu. V kontraste však stoja pozemné sily, ktoré trpia vážnym podfinancovaním, nedostatkom personálu a obmedzenými zásobami munície. Aj napriek zvýšenému financovaniu obrany zostávajú logistické a výrobné kapacity v rámci Európy roztrieštené. Niektoré štáty podporujú domáci zbrojársky priemysel, zatiaľ čo iné sú stále závislé od dodávok z medzinárodného trhu.
Výrazným problémom je tiež pomalá modernizácia zbraní a výrobných kapacít, predovšetkým v oblasti pozemnej techniky a raketových systémov. Byrokracia a medzinárodná nejednotnosť navyše brzdia snahy o rýchlejšie obstarávanie potrebného vybavenia. Tento nedostatok efektivity môže v prípade eskalácie konfliktu výrazne oslabiť celkovú pripravenosť kontinentu.
Budúcnosť európskej obrany pod tlakom
Štúdia IFRI zdôrazňuje nevyhnutnosť rýchlej transformácie európskeho hospodárskeho potenciálu na spoločnú bezpečnostnú stratégiu. Ak sa v nasledujúcich rokoch podarí prekonať byrokratické a strategické prekážky, Európa má šancu do polovice 30. rokov výrazne posilniť svoju obranyschopnosť a stať sa pevnejším partnerom NATO. Bez jasnej vízie však kontinent riskuje neschopnosť čeliť dlhodobým hrozbám.
Napriek aktuálnym ambíciám zostáva otázka, či európske vlády dokážu spojiť svoje ekonomické a politické sily na vytvorenie integrovanej obrannovej infraštruktúry. Kontinent tak čelí nielen vonkajším hrozbám, ale aj vlastným vnútorným slabinám.
