Európska únia prichádza s novým systémom obchodovania s emisnými povolenkami známy ako ETS2, ktorý začne platiť od roku 2027. Jeho hlavným cieľom je obmedzenie uhlíkovej stopy domácností, ktoré stále používajú fosílne palivá na vykurovanie a prevádzku vozidiel. Slovenské domácnosti by sa mali preto pripraviť na zvyšovanie mesačných nákladov podľa stupňa energetickej efektívnosti ich obydlia.
Dopad na slovenské domácnosti: mesačné náklady porastú o desiatky eur
Z výsledkov analýzy platformy Budovy pre budúcnosť vyplýva, že nový systém emisného obchodovania ETS2 spôsobí výrazný nárast mesačných výdavkov pre majiteľov energeticky menej účinných nehnuteľností. Pri starších, nezaizolovaných rodinných domoch sa očakáva priemerný nárast nákladov až o 30 eur mesačne v porovnaní so súčasnou situáciou. V domácnostiach, ktoré prešli aspoň čiastočnou rekonštrukciou a zateplením, bude mesačný rast nákladov o niečo nižší, približne 20 eur.
Tieto finančné dopady sa budú týkať aj majiteľov bytov, najmä tých, ktoré sa nachádzajú v starších neobnovených panelových domoch. Odhadovaná mesačná záťaž pre tieto bytové domácnosti bude predstavovať dodatočné výdavky približne 10 eur. V súčasnosti je pritom na Slovensku evidovaných približne 144-tisíc neobnovených rodinných domov a viac ako 115-tisíc energeticky neefektívnych bytových jednotiek, ktoré by mohli byť novým systémom ETS2 finančne výrazne zasiahnuté.
Európska únia plánuje do roku 2030 zastropovať cenu emisných povoleniek na úrovni 45 eur za tonu oxidu uhličitého. Po tomto období však už bude trhová cena určovaná bez obmedzení podľa aktuálneho dopytu, čo by mohlo viesť k ďalšiemu rastu nákladov na prevádzku energeticky neefektívnych domácností. Odborníci preto domácnostiam odporúčajú realizovať energetické rekonštrukcie čím skôr, aby využili aktuálne dostupné a cenovo prístupnejšie stavebné riešenia.
Prostriedky EÚ pokryjú len časť nákladov, domácnosti si musia pomôcť samé
Európska únia počíta s finančnou podporou domácností zo Sociálno-klimatického fondu, ktorý vznikne z výnosov získaných práve z nového systému ETS2. Tento fond však dokáže pokryť len maximálne 40 percent celkových nákladov potrebných na energetickú obnovu budov a výmenu zastaraných technológií vykurovania. Slovenské domácnosti si budú musieť zvyšnú časť financií zabezpečiť z vlastných prostriedkov alebo prostredníctvom výhodných úverových schém a pôžičiek.
Celkové náklady na potrebnú obnovu všetkých zhruba 260-tisíc energeticky nevýhodných slovenských domácností by podľa súčasných prepočtov predstavovali približne päť miliárd eur. Z informácií Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry pritom vyplýva, že kvalitne realizované rekonštrukčné opatrenia, ako napríklad kvalitné zateplenie budov, výmena okien alebo prechod na efektívnejšie vykurovacie zariadenia, môžu viesť k zníženiu energetickej spotreby až o 50 percent.
Ministerstvo hospodárstva pripravuje súčasne plán cielenej pomoci, ktorá má zmierniť dopady ETS2 hlavne na nízkopríjmové domácnosti ohrozené takzvanou energetickou chudobou. Úlohou novej schémy bude sústavná analýza situácie v domácnostiach, vďaka ktorej bude môcť štát pružne reagovať na prípadné výrazné sociálne dopady novej úpravy obchodovania s emisnými povolenkami.
Zmeny trhu nehnuteľností a prechod k obnoviteľným zdrojom
Zavedenie systému ETS2 výrazne ovplyvní aj slovenský realitný trh, predovšetkým zvýšením ceny energeticky efektívnych domov a bytov. Záujem kupujúcich sa čoraz výraznejšie sústreďuje na modernizované stavby s nízkymi energetickými prevádzkovými nákladmi, zatiaľ čo predajnosť starších budov pokračuje v poklese. To môže ovplyvniť aj stratégiu bánk pri poskytovaní hypoték, pričom sa očakáva zvýšený dôraz práve na energetické certifikáty nehnuteľností.
Domácnosti začnú postupne prechádzať aj na alternatívne zdroje vykurovania, teda pretežne na elektrifikáciu v kombinácii s obnoviteľnými zdrojmi energie ako sú napríklad biomasa a geotermálne zdroje. Výraznejšiu podporu získajú aj moderné technológie vykurovania ako tepelné čerpadlá, ktoré produkty na báze fosílnych palív ako zemný plyn postupne nahradia. Tento trend transformácie vykurovacích systémov je súčasťou politiky Európskej únie definovanej Zeleným dohovorom.
Existujúce slovenské podporné programy, ako napríklad úspešný projekt Obnov dom alebo zvýhodnené pôžičky Štátneho fondu rozvoja bývania, sú preto podľa expertov výhodnou možnosťou na včasnú realizáciu energetických rekonštrukcií. Domácnosti by podľa odporúčaní mali byť čo najaktívnejšie a využiť stále dostupné kapacity remeselníkov, výhodnejšie ceny stavebných prác a kratšie dodacie termíny na stavebné materiály pred očakávaným rastom cien po zavedení ETS2.
Slovensko tak stojí pred naliehavou úlohou reagovať na ambiciózne ciele EÚ v oblasti ochrany klímy, pričom bude musieť zároveň chrániť svojich občanov pred nadmerným finančným zaťažením spojeným s nevyhnutnou ekologickou transformáciou.
