Energetickí giganti varujú Európsku úniu pred dôsledkami novej smernice o udržateľnosti. Zvažujú odchod z trhu a hrozia obmedzením dodávok. Kritika však prichádza aj zvnútra EÚ, kde je čoraz väčšia nespokojnosť so systémom emisných povoleniek. Reforma bruselskej klimatickej politiky otvára vážne otázky ohľadom konkurencieschopnosti a budúcnosti európskeho priemyslu.
Ostrý odpor energetických gigantov
Nová smernica EÚ, ktorá vstúpi do platnosti v roku 2027, vyžaduje od veľkých podnikov prísnu kontrolu globálnych dodávateľských reťazcov. Cieľom je eliminovať nátlakovú prácu a znížiť environmentálnu záťaž. Za nesplnenie povinností hrozí firmám pokuta až do výšky 5 % z ich celosvetového obratu.
Americký ropný gigant ExxonMobil avizuje, že tieto opatrenia sú pre nich neúnosné. Šéf spoločnosti upozornil, že regulácie môžu prinútiť firmu opustiť európsky trh, a zdôraznil, že už dnes čelí Európa deindustrializácii. Podľa odhadov by potenciálna pokuta pre ExxonMobil mohla dosiahnuť až 17,5 miliardy dolárov.
Výrazné varovanie prichádza aj z Kataru. Minister energetiky Saad Kaabí vyhlásil, že krajina môže zastaviť dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) do EÚ, ak smernica nebude zmiernená alebo zrušená. Katar pritom tvorí významných 11 % celkového dovozu LNG do Európy, čím by jej odchod zasiahol energetickú bezpečnosť regiónu.
Kritika systému emisných povoleniek
Zo strany európskych podnikov sa stupňuje tlak na reformu systému emisných povoleniek (ETS). Až 79 významných spoločností, vrátane priemyselných gigantov BASF, Thyssenkrupp či Voestalpine, apelovalo na predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú. Tvrdia, že vysoké náklady na povolenky dramaticky znižujú ich konkurencieschopnosť voči firmám z Ázie a Ameriky, ktoré emisné poplatky neznášajú v rovnakej miere.
Doteraz mali európske firmy výhodu bezplatných povoleniek, ale ich prideľovanie sa od budúceho roka obmedzí, pričom úplne zaniknú do roku 2034. Hoci sa plánuje zavedenie uhlíkového cla na dovozy do EÚ, podniky varujú, že ich produkty mimo EÚ výrazne zdražejú a stanú sa na globálnom trhu nepredajnými. Šéf Európskej oceliarskej asociácie označil klimatický cieľ znížiť emisie o 90 % do roku 2040 za nerealistický, pretože vyžaduje takmer úplnú dekarbonizáciu priemyslu a dopravy v extrémne krátkom čase.
Ekonomický tlak a geopolitické motivácie
EÚ presadzuje tieto opatrenia v rámci legislatívneho balíka „Fit for 55“ a ambície stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Regulačný tlak má zmeniť správanie spotrebiteľov a firiem prostredníctvom zdraženia fosílnych palív, čo ich má primäť k prechodu na ekologickejšie alternatívy, ako sú tepelné čerpadlá a elektromobilita.
Po ruskej invázii na Ukrajinu získal tento program aj geopolitický charakter. Súčasťou plánu REPowerEU je odstrihnutie Európy od závislosti na ruskom plyne a rope. Ekonomický tlak má zároveň podporiť prechod na alternatívne zdroje energie a posilniť energetickú bezpečnosť Únie.
Neprehliadnite
Napriek plánovaným kompenzačným opatreniam ako Sociálno-klimatický fond je zrejmé, že nové regulácie postihnú peňaženky spotrebiteľov aj výrobcov. Výrazné zdražovanie môže viesť k zvýšeniu cien produktov a služieb naprieč hospodárstvom, čo ďalej posilňuje volania po zásadnej reforme klimatickej politiky Bruselu.
