Európska únia plánuje ukončiť dovoz ruského plynu skôr, než pôvodne avizovala. Ak politický proces prebehne podľa dohody vyjednávačov a poslancov Európskeho parlamentu, posledný plyn z Ruska by mal pritiecť na územie Únie najneskôr koncom septembra 2027. Analytici očakávajú, že vďaka novým zdrojom a rozširovaniu LNG infraštruktúry nepríde k prudkým výpadkom ani k cenovým skokom.
Dohodnuté pravidlá rozlišujú medzi dlhodobými a krátkodobými kontraktmi, ako aj medzi plynom prepravovaným potrubím a skvapalneným zemným plynom LNG. Pri dlhodobých zmluvách má zákaz pre potrubný plyn začať platiť od 30. septembra 2027, pričom najneskôr od 1. novembra má byť dovoz úplne ukončený. Pre LNG z dlhodobých kontraktov sa počíta s hraničným dátumom 1. januára 2027, takže skvapalnený plyn z Ruska má skončiť ešte skôr než ten potrubný.
Krátkodobé zmluvy a ochranné brzdy
Ešte rýchlejší harmonogram sa týka krátkodobých kontraktov. Pri LNG má byť takýto dovoz zakázaný už od 25. apríla 2026, pri plyne dodávanom potrubím od 17. júna 2026. Tieto dátumy stále čakajú na konečné potvrdenie zo strany Európskeho parlamentu a členských štátov, politická dohoda však naznačuje, že EÚ chce obmedziť závislosť od Ruska čo najskôr. Zároveň sa počíta s tým, že už v čase zavedenia zákazu bude časť doterajších objemov nahradená inými dodávateľmi.
Krajiny, ktoré sú silno naviazané na tranzit cez plynovod Turkstream, medzi nimi najmä Slovensko a Maďarsko, majú mať k dispozícii bezpečnostnú poistku. Predbežná dohoda zachováva klauzulu, ktorá umožní dočasne pozastaviť uplatňovanie zákazu, ak by došlo k náhlemu a závažnému ohrozeniu energetickej bezpečnosti. Táto výnimka má slúžiť ako núdzový mechanizmus a nemá meniť dlhodobý cieľ Únie ukončiť dovoz ruského plynu.
Nové zdroje: Čierne more a LNG
Hlavným dôvodom, prečo si EÚ môže dovoliť termíny posunúť o tri mesiace skôr, je rozvoj nových ťažobných projektov. Analytici upozorňujú najmä na projekt Neptun Deep v rumunských vodách Čierneho mora, ktorý by mal začať produkovať plyn v treťom štvrťroku 2027. Podľa odhadu analytičky spoločnosti Energy Aspects Erisy Paskovej by mal tento projekt prinášať približne 8 miliárd kubických metrov plynu ročne.
Tento objem predstavuje zhruba polovicu súčasných ruských dodávok smerujúcich do EÚ, zvyšok bude musieť Európa pokryť dovozom LNG. V nasledujúcich rokoch sa preto očakáva významné rozširovanie terminálov na skvapalnený plyn, najmä v južnej časti kontinentu. Súčasne má celková spotreba plynu v Európe postupne klesať, čo vytvára priestor na rýchlejší odklon od ruských dodávateľov bez toho, aby sa ohrozila energetická bilancia.
Trh cenu zvládne, rizikom je logistika
Odborníci sa vo veľkej miere zhodujú, že samotné urýchlenie zákazu by nemalo výrazne rozhýbať trhové ceny. Scenár úplného ukončenia dovozu z Ruska sa na trhu dlhodobo očakával a obchodníci ho už započítali do svojich stratégií. Tom Purdie z Energy Aspects upozorňuje, že situácii nahráva časovanie novej vlny dodávok LNG z Kataru a Spojených štátov, ktoré sa majú postupne objavovať na svetovom trhu.
Podľa odhadov by tieto nové kapacity mali priniesť 30 až 40 miliónov ton skvapalneného plynu ročne. Ide o veľmi vysoký objem, ktorý podľa analytikov bez problémov nájde odberateľov v Európe aj inde vo svete. Hlavným rizikom sa tak nestáva cena, ale skôr možný nárast globálneho dopytu alebo technické výpadky v ťažbe a doprave, ktoré by vedeli narušiť plynulosť dodávok.
Neprehliadnite
Prechod z dlhoročne stabilných potrubných tokov na model, ktorý sa výrazne opiera o LNG a lodnú dopravu, však prináša nové typy zraniteľnosti. Lodná preprava je citlivá na geopolitické konflikty, blokády námorných trás aj extrémne počasie. Navyše infraštruktúra terminálov a zariadení na splyňovanie má svoje limity, ktoré sa môžu počas špičkového dopytu rýchlo naplniť. Špeciálne pre vnútrozemské štáty vrátane Slovenska vzniká závislosť od tranzitu cez susedné krajiny a od ich schopnosti aj politickej ochoty pustiť plyn ďalej do vnútrozemia.
Ďalšou otázkou je vyššia volatilita globálneho LNG trhu. Kým dlhodobé ruské kontrakty prinášali pomerne stabilné a predvídateľné podmienky, pri LNG musia európski odberatelia súťažiť s veľkými ázijskými ekonomikami. V čase napätej situácie môže nastať stav, keď dostupné množstvá fyzicky chýbajú, aj keď ich cena na papieri nevyzerá extrémne. Európa preto bude popri nových projektoch a kontraktoch potrebovať aj dôkladnejšie riadenie rizík a posilnenie vnútorných prepojení sietí.
Bezpečnostný a morálny rozmer
Rozhodnutie EÚ ukončiť dovoz ruského plynu nie je motivované iba ekonomikou. Po invázii Ruska na Ukrajinu v roku 2022 nadobudla otázka energetickej závislosti silný bezpečnostný a morálny rozmer. Európske inštitúcie vychádzajú z presvedčenia, že Moskva využíva plyn a ropu ako nástroj politického nátlaku a že takýto dodávateľ predstavuje riziko pre bezpečnosť celého kontinentu.
Zároveň sa EÚ snaží obmedziť financovanie ruskej vojenskej mašinérie. Príjmy z exportu energetických surovín tvoria dôležitú časť ruského štátneho rozpočtu, a preto sa odklon od týchto dodávok chápe aj ako príspevok k oslabeníu schopnosti Ruska viesť vojnu. Únia tak vníma rýchlejšie ukončenie dovozu ruského plynu ako investíciu do vlastnej energetickej suverenity, aj keď to prináša vyššie nároky na infraštruktúru, logistiku a riadenie rizík.
