Manipulácia s tachometrami automobilov ostáva vážnou ekonomickou záťažou pre európskych spotrebiteľov. Podľa aktuálnej analýzy spoločnosti carVertical, ktorú zverejnil motoristický portál Auto Trendy, strata spôsobená stáčaním kilometrov v Európe dosahuje minimálne 5,3 miliardy eur ročne. Táto suma predstavuje významný nárast oproti pôvodným odhadom Európskeho parlamentu, zverejneným v roku 2018, ktoré počítali s rozmedzím od 1,31 do 8,77 miliardy eur.
Drahá manipulácia dopadá na kupujúcich
Podľa zistení spoločnosti carVertical kupujúci pri aute so zmanipulovaným stavom kilometrov na tachometri zaplatí v priemere o viac ako štvrtinu viac, ako je jeho skutočná trhová hodnota. Priemerný rozdiel ceny tak môže predstavovať približne 26,3 %, čo v konkrétnych prípadoch zodpovedá preplateným sumám až do výšky 2 900 eur za jediné vozidlo. V praxi to znamená, že auto ponúkané za 11 500 eur môže mať kvôli stočenému tachometru reálnu hodnotu iba okolo 8 600 eur.
Nie vždy ide pritom len o drahé, luxusné vozidlá. Táto praktika charakterizovaná umelým znížením počtu najazdených kilometrov sa týka aj ekonomicky dostupnejších automobilov. Hoci jednotlivé straty môžu pôsobiť individuálne nižšie, ich celkový súčet predstavuje značnú záťaž naprieč ekonomikou európskych krajín.
Západná Európa eviduje najväčšie škody
Stáčanie tachometrov je rozšírené najmä v západoeurópskych krajinách. Najviac na to doplácajú trhy ako Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko. Podľa analyzovaných údajov generuje manipulácia tachometrov ročné straty v hodnote 1,4 miliardy eur vo Veľkej Británii, 1,14 miliardy eur vo Francúzsku a 1,1 miliardy eur v Nemecku. Stredná a východná Európa síce hlási nižšie straty, no kvôli slabšej kontrole a nižšiemu objemu dostupných digitálnych údajov môže byť reálny rozsah problému podhodnotený.
Problémy s odhalením klamstiev sťažujú efektívny zásah
Odborníci poukazujú na to, že odhaliť zmanipulovaný tachometer nie je jednoduché. Väčšina vodičov na vlastnú päsť nepozná skutočný nájazd automobilu a bez dôkladnej analýzy historických údajov nemajú možnosť overiť správnosť informácií poskytnutých predávajúcim. Európske krajiny síce zdieľajú údaje o vozidlách medzi štátmi, no zatiaľ ide skôr o čiastočné opatrenia, ktoré nepokrývajú celé spektrum potrebných informácií. Chýbajúce záznamy tak priamo pomáhajú nepoctivým predajcom pokračovať v praktikách stáčania kilometrov.
Analýza tak zdôrazňuje potrebu širšej európskej spolupráce medzi krajinami vrátane vytvorenia celistvej a centralizovanej digitálnej databázy údajov o najazdených kilometroch. To by mohlo výrazne sťažiť priestor nelegálnym praktikám a ochrániť spotrebiteľov pred finančnými stratami, ktoré každoročne dosahujú miliardy eur.